Opäť to vo mne vrelO
A trikrát môžete hádať, kto ma priviedol do bodu varu...
Vetrali sme si hlavy na dvore, slniečko krásne hrialo a ku mne sa na dvoch nohách blížila tlaková níž!
V skratke zhrniem rozhovor s Maliarkinou mamou, v ktorom dookola opakovala tie isté klamstvá svojej prvorodenej. Vraj jej dcéra doma posledný deň plakala, lebo jej tretiaci hlúpo nadávali. Navyše som stála vedľa nej a vôbec nereagovala.
- Katarína, tvojim správaním im vlastne dávaš zvolenie/súhlas, aby sa ku nej tak chovali!
Poznáte ten pocit, keď stojíte pred niekym s vyrazeným dychom, ale najradšej by ste danú osobu strčili pod studenú sprchu, nech sa KONEČNE spamätá a uvedomí si, čo vypúšťa z úst do éteru?!?
Hnev mnou lomcoval.
Tá malá striga už dva týždne (vlastne dlhšie, lebo začiatky jej novej ofenzívy ešte zachytila moja pomocná sila a potom mi opísala situáciu, po ktorej sa jej Maliarka zdôverila, že hnevať mužské pokolenie je zábava!) provokuje trojlístok. Predovšetkým Tretieho muškatiera. Nebola som síce priamym svedkom sporu, ale referovala mi o ňom čosi kolegyňa a na druhý deň som si potom vypočula, ako SWF dohovára Maliarke, prečo naschvál štve Tretieho muškatiera svojimi kresbami. A ja hlúpa som sa ešte zastala jej! (Teda nie že ho smie hnevať, ale že on sa musí odosobniť od kresieb a nebrať ich príliš vážne. Že s jeho hrdinami nemajú nič spoločné.)
No pomaly sa pridávam na stranu učiteľky a mojich kolegýň a bez ohľadu na akúkoľvek profesionalitu začínam pociťovať voči nej averziu. Klame, vymýšľa si a mama jej to žerie naivne hlúpo aj s navijákom.
Rozmýšľam, či nedošla v týždni nejaká sťažnosť od učiteľky alebo zlá známka z písomky a ona sa iba prefíkane divadielkom so slzičkami snažila odviesť pozornosť od skutočného problému. (Ak nezabudnem, pôjdem opäť na výzvedy. lebo ma to naozaj zaujíma.)
Nahnevane som mame odvetila, že pokiaľ viem, tak posledný spor rozpútala práve jej (podarená) dcéra. Že vôbec nie je takým neviniatkom, skôr naopak, čo verejne aj sama priznáva. A akonáhle zachytím, že niekto niekomu nadáva, okamžite zakročím a podľa stupňa prekročenia hranice únosnosti stanovím i konzekvencie.
Nato mi ona zahlási:
- Overovala som si to u syna a on potvrdil slová sestry!
Toto je jediná mama z mojej skupiny, ktorá sa doposiaľ ani raz nezamyslela a úprimne nepriznala, že vina by snáď mohla byť i na strane jej dieťaťa. Jej reakcie však vyplývajú z celkovej neistoty a neschopnosti jednať s vlastným dieťaťom. (Zatiaľ u nich registrujem konflikty len s najstaršou, dvaja mladší súrodenci sú do dnešného dňa iba tichými pozorovateľmi. Ale nebude dlho trvať a začnú nasledovať príklad sestry. Väčšinou potom rebelovanie v prípade druho-/treťorodených býva o dosť intenzívnejšie, explozívnejšie. Má sa teda na čo tešiť.) Maliarka si s ňou už v desiatich rokoch robí, čo chce. A ona ju jednoducho nezvláda. Prerástla jej cez hlavu.
- Ak chceš zistiť pravdu, musíš sa pýtať niekoho nestranného - zareagovala som podráždene - ale na druhej strane, jeho výpoveď ma naozaj zaujíma. Zavolám ho ku nám a chcem, aby ju potvrdil aj mne priamo do očí. Nie za mojim chrbtom a pod vplyvom sestry.
Už zachvíľu na mňa prestrašene pozeral a mlčal. Zakríknutý ako vždy. Bez vlastnej mienky.
- Od budúceho týždňa chcem, aby ste pri vyzdvihnutí z družiny obe došli za mnou a spoločne sme uzavreli každý deň, čo sa počas neho udialo. Ak sa jej niečo nepáčilo, chcem to počuť hneď. Keď odídete domov a ona nič nepovie, ten deň sa pre mňa uzavrel a ja už nepríjmem žiadnu dodatočnú sťažnosť. Iba tak sa snáď naučí predchádzať zbytočným nedorozumeniam - zakončila som tému ráznym hlasom. Ale najradšej by som na skrytú kameru natočila správanie jej dcéry. To ona je tá, ktorá rafinovane pokúša tretiakov. Oni keď niečo majú, vykričia to na rovinu. Madam naopak cielene provokuje úškrnmi, veľavýznamným šepkaním šu-šu-šu, pričom pozerá ich smerom a chichoce sa. Dokonca ju mama raz na vlastné oči pristihla, ako (spolu s niektorou prváčkou) provokuje Južana ... ale to bolo samozrejme v poriadlku! Ani slovíčkom ju neupozornila, že ak si neželá konflikty s mládencami, tak ich nemá sama vyvolávať!!!
Inak tu musím pripísať, že už som sa v minulosti asi trikrát snažila riešiť nejaký spor medzi Maliarkou a trojlístkom a dievčina sama odmietla. Väčšinou slovami nechaj tak, to je v poriadku. Mne to neprekáža.
S mojim návrhom mama súhlasila a zdalo sa mi, že odchádzala domov s pocitom, že nateraz je všetko dôležité vypovedané. Na schodoch sme potom stretli Maliarku - bola si hore pre aktovku - a tak som jej našu dohodu pre istotu zopakovala. Nech vie, že vymýšľaniu je koniec!!! (Kým jej nenapadne zasa niečo nové.)
A ak bude nasledujúci týždeň opäť na seba upozorňovať provokatívnym šepkaním a chichotaním, bude obedovať, namôjveru, vo vedľajšej miestnosti sama!