Patálie s menami

(30.jan.2017)

Minulý týždeň deti písali slohovú úlohu podľa štvorobrázkového príbehu. Jeden pán, ktorému mali sami vymyslieť meno, zašiel do ZOO. Pred výbehom slonov šťuchol najbližšieho z nich dáždnikom do zadku, aby sa ku nemu otočil z prednej strany. Slon sa nahneval, nabral do chobotu za plné vedro vody a uštedril na oplátku milému pánovi studenú sprchu... Toľko v skratke k príbehu.

Dnes dostali deti opravené slohové práce naspäť a za úlohu ich mali bezchybne prepísať do zošita a vylepšiť niektoré pasáže.

Filip si v opravách našiel poznámku pani učiteľky, že má meno zmeniť na nejaké existujúce. On totižto hlavného hrdinu beťársky nazval Neviemkto.

- Katarína, poraď mi, mne nič nenapadá.

- Pre mňa - za mňa, nech je Klein.

- To sa mi nepáči.

- No tak Schwarz.

- Nieee. Niečo lepšie.

- Pozri, použi meno vášho prvého suseda odnaproti, kde bývaš, a viac ti už neporadím.

- Pán ... - a zahlásil (zriedkavé) priezvisko svojho spolužiaka Otta. Najlepšieho kamaráta.

- Tak to teda nie! - zaprotestovala som - Srandu z priateľov si tu nik nebude robiť, to by sa určite neskôr zasa raz zvrhlo nesprávnym smerom.

Nato sa ku mne otočí Otto a vzrušene si bráni kamaráta:

- Ale oproti nemu naozaj býva môj dedko!!!

Tak sme sa všetci zasmiali a Pia dodáva:

- Moja mama mala kedysi dávno suseda, ten sa volal Licht (svetlo). Tomu sa nik nevysmieval, ale každý nový návštevník domu zatlačil automaticky na jeho meno, keď si chcel na chodbe posvietiť..."