Pofašiangové

Dnes som sa cítila ako Popoluška, keď pred ňu macocha vysypala strukoviny, aby ich do rána pretriedila... Nevšimla som si, keď chlapci vyprázdnili dve plné krabice legokociek na zem, lebo hľadali nejakú postavičku. Keďže dievčatám dnes robenie úloh trvalo dlhšie a ja som sa im musela aj intenzívnejšie venovať, nezbadala som ani, ako ubehol čas.
Len čo som zbadala tú legopohromu na zemi a zistila, že nám zostáva posledných 10 minút, vyhlásila som promptne - skôr než sa mi rozpŕchnu - úlohu dňa: za každú kocku, ktorú nájdem na zemi po 15.30 odrátam celej skupine 2 body z konta (zbierajú ich na koncoročný výlet). Čisto teoreticky by mohli prísť o 128 904 bodov, čo by zasa značilo, že by ma do konca školského roku museli nosiť na rukách, aby získali nejaké nové body :D
Zázraky sa dejú! Za 10 minút boli všetky kocky nazad v krabiciach. Veď aj makali ako fretky... a na pomoc si vzali i lopatku.
Zajtra im oznámim, že za kolektívnu usilovnosť si naopak pripisujú 10 bodov naviac... lebo nečakaná odmena je tou najvhodnejšou motiváciou do budúcnosti

Včera nám pribudol do skupiny nový člen. Francúz. Našťastie vie celkom dobre nemecky.

Deti vyšli z triedy a Fritz vraví Leliovi:

- Toto je Katarína a ona býva veľmi prísna.

Nato sa ku nemu obráti Pia a zahriakne ho:

- Ona býva prísna iba k tým, čo vystrájajú.

- Nooo, o tom by vedel Fritz rozprávať story - doplnila som a on sa začal tak schuti smiať :-D