Pôjdem sa na vás sťažovaŤ!!!

Osopila sa na kolegyňu z ruskej družiny nejaká matka.

Ale pekne po poriadku. Práve som zdolávala posledné metre na ceste do školy, keď som na úrovni dvora stretla kolegyňu a tá sa mi pravidelne a rada zdôveruje so svojimi zážitkami. Teraz však chcela vedieť, či neviem, kam zaradiť isté tri dievčence ... a pridala ich krátky popis. Vraj sú z našej družiny a po jej skončení pozoruje (ruská družina beží do piatej), ako sa pravidelne schovajú na jednom mieste, aby vyčkali, kým my dospelé odídeme. Potom sa tajne vrátia nazad na dvor a tam sa hrajú spokojne ďalej.

Nuž a v pondelok ich išla kolegyňa vypoklonkovať z dvora (patrí to do náplne našej práce), keď sa odniekiaľ nečakane vynorila matka ktorejsi z týchto dievčin. Vraj prečo ich nenechá na pokoji, keď sa iba hrajú a ona ako matka im to dovolí.

- Nuž lebo sa jedná o pozemok školy a akonáhle deťom skončí vyučovanie, krúžky či družina, musia opustiť jej priestory. Vrátane dvora.

- To nie je pravda - rozohnila sa dotyčná.

Tak jej kolegyňa v kľude vysvetlila, že vzhľadom na stále sa opakujúce úrazy bol už po x-tý krát rodičom zaslaný list riaditeľky, v ktorom ich upozorňuje na "isté" školské pravidlá.

- Tak takýto list neexistuje!!! Ja ich mám prečítané všetky a nikde sa o podobných pravidlách nepíše.

Kolegyňa je na podobné výpady dávno zvyknutá a pre každý prípad nosí niekoľko kópií rôznych listov vždy pri sebe (asi by som si ju mala zadovážiť i ja).

- Milá pani, môže sa stať, že ste niečo prehliadli alebo vám vaša dcéra zabudla odovzdať. Nech sa páči, prečítajte si znenie správy, kde sa píše aj o dôsledkoch, ak dôjde ku zraneniu a vaše dieťa je bez dozoru na miestach, kde to má zakázané, teda na cudzom pozemku - a podala jej text znenia.

- Aké je vaše meno? Pôjdem sa na vás sťažovať - vyštekla neznáma, ktorej chýbali akékoľvek - nielen rozumné - argumenty.

- Fajn, nech sa ide sťažovať, aspoň si na sekretariáte nebudú musieť zháňať meno neznámej, ktorá je tak hlúpa, že sa ide sama nahlásiť, ako porušuje pravidlá a ty aspoň nebudeš musieť zisťovať, o koho sa jedná - zakončila som s úsmevom.

xxx

Myslela som si, že som dokončenie včerajšieho príbehu s Maliarkou už kdesi pridala, no zatiaľ ho neviem nájsť, a tak sa možno budem opakovať. Bola som zvedavá na jej prvú reakciu po našej (mojej) výmene názorov. Ako sa bude ku mne správať. Ale v podstate jej reakcia potvrdzuje iba vetu kolegu o pár príspevkov neskôr ... mládenec vzlykal, prečo ste nám včas nepovedali STOP? Predpokladám, že i ona si svojim jednaním vyžaduje STOP, ale nedostáva ho všade, a tak u mamy štrajkuje ďalej.

Vyučovanie jej končí priamo pred obedom a keď si ku nemu zasadla, spýtala som sa jej (priateľsky), či sme sa včera zle pochopili, keď odišla domov a mama ju potom spolu so mnou hľadala po celej škole.

Rovnako priateľsky, priam veselo zašveholila nazad:

- Veď som sa ťa pýtala, či smiem ísť domov a ty si povedala áno.

- Nuž tak som ťa buď nepočula alebo nepochopila správne ...

Nechcela som sa s ňou zbytočne dohadovať, čo si o tom myslím ja, že jednala z trucu a proste iba zmizla. Bez povolenia. Lebo to bol iba môj osobný pocit a dôkazy nemám žiadne. Tak načo pridávať oheň do pahreby? Fajka mieru je príjemnejšia!