Priznávam dobrovoľne, použila som nekalé prostriedkY
Pomohla som si drobným klamstvom.
Na dnes sme si ako družina naplánovali tzv.veľkonočný brunch. Vrámci neho sme mali deťom odovzdať veľkonočné balíčky s obsahom podľa vlastného výberu vedúcej skupiny. Ja som sa rozhodla, že tento rok zasa siahneme po overenom obale spred troch(?) rokov.
Zo 17 detí sa do tvorby nadšene zapojili iba prváčky, B a Tichá voda. Štvrtáčky skôr nestíhali z dôvodu rozvrhu hodín a zvyšok bol proste a jednoducho lenivý. Nuž som sa rozhodla dnes trochu zašvindlovať. Po príchode do družiny som naplnila 6 hotových tanierov svojim tohtoročným výberom. Okrem trošky sladkostí som pridala i drobný darček, dve samolepky a semienka kvetín na jarnú výsadbu. Efektne som všetko naaranžovala na skrinku pri vstupných dverách...a čakala.
Deti reagovali presne, ako som očakávala. Majiteľky tanierov radostne híkali, zvyšok sa pýtal, či i oni dostanú podobnú nádielku.
- Nuž veľkonočný zajo povedal, že ju môže uložiť iba do hotových tanierov ... ale kto sa poponáhľa, stihne ten svoj zaisto zmajstrovať i dnes.
A spoliehala sa na skutočnosť, že skupinovo neodhalia, aké krátke nohy má moja (inak neškodná) lož. Lebo zajo nič nepovedal a ja by som im to musela nakoniec dať i tak. Bez tanierov.
Okrem trojlístku sa všetkým parilo z hláv, ako usilovne sa po mojom príhovore pustili do roboty.
Nuž a trojlístok? Keď mládenci pochopili, že by mali najprv niečo vytvoriť, radšej každý za seba s opovrhnutím zahlásil:
- Ja doma dostanem toľko sladkostí, koľko chcem. Ja sa na to môžem vykašľať!
Neprehovárala som ich. Stačilo mi, že sa z hlavy zrazu parilo i mne, keď som od zvyšných 7 počula každú chvíľu bezmocné výkriky :
- Katarína, spravíš toto? Katarína, mne to nejde! Katarína, pomôžeš mi? Katarína, dáš mi hento a tamto? Katarína, prilepíš to?...
Ale potom som znenazdajky zavetrila druhú šancu a nechala sa ňou zlákať na vydieračské chodníčky.
Keď odbila druhá hodina, pobrali sa deti písať úlohy. Iba trojlístok dnes žiadne nedostal. Od mamy Južana som krátko predtým obdržala sms-ku, že má ísť domov o druhej.
- Katarína, nespýtaš sa mojej mamy, či by som nemohol zostať do tretej? - zaklipkal očičkami Južan. Tak, ako to má natrénované z domu, keď niečo chce.
- Nie. Mama napísala, že máš ísť domov o druhej! - odvetila som prísne.
- Katarína, spýtaj sa, prosím - začali žobroniť svorne všetci traja.
- Hmm ... spýtam sa, ak mi sľúbite, že si i vy dnes spravíte taniere na veľkonočnú nádielku! - vytiahla som svoj tajný tromf z rukávu.
- A dlho to trvá? - spýtal sa Južan.
- Kdeže, raz-dva ste hotoví - odvetila som pravdivo.
- Ok, tak my to spravíme.
Neverila som vlastným ušiam, ako rýchlo sa dali prehovoriť.
Mama mi odpovedala takmer vzápätí, že Južan smie zostať do tretej. Akonáhle som mu jej správu pretlmočila, zvolal Severan radostne:
- Super! Tak to môžme zabaliť s taniermi.
- Jasné, končíme - pridal sa Tretí muškatier.
Nestihla som nijako zaprotestovať, lebo ma svojou bleskovou a vyčítavou reakciou prekvapil Južan:
- Počúvajte, ona svoj sľub splnila. Preto sa patrí, aby sme teraz my dodržali dané slovo.
Napriek tomu, že som bola paf, poďakovala som sa mu za férovú reakciu.
A tak na konci družiny bolo hotových 15 tanierov!!! Chýbali iba Maliarkin - dnes chýbala v družine - a jeden rozrobený zostal po SWF, lebo ten každý štvrtok chodieva o druhej domov na nejaký krúžok mimo školy.
Nuž a ja zakončím záznam záverečným zhodnotením: niekedy i nečestnými prostriedkami dôjdeme k želanému výsledku, pričom to vôbec neľutujem, lebo i to najufrfľanejšie dieťa zo skupiny (= Tretí muškatier) - keď už sa do toho teda pustilo - zrazu pracovalo s presvedčením a zápalom.
Dokonca dvaja-traja mládenci pri pohľade na svoj hotový tanier hrdo zahlásili: Dokonca sa mi to teraz aj páči!