Povedali, že soM ...

Len čo som dorazila do školy, zrazila som sa na chodbe so šéfkou, a tak ma hneď vzala na obhliadku katastrofy. Kolegyňa zo susednej skupiny zatiaľ dohliadala na mojich šesť prvákov. Prvé, čo som zaregistrovala po vstupe do našej miestnosti, bol stuchnutý zápach. A zhužvaný koberec v umývadle.

Podlaha sa už vďaka komusi leskla a až tak veľké škody som v prvom momente nezaregistrovala (čo ale po uprataní (= zahladení stôp) nič neznamená)).

- škody odhalili neskôr. Voda pretiekla až na prvé poschodie. Inak potopu objavila jedna z učiteliek, ktorá si v posledný deň jesenných prázdnin prišla niečo vyzdvihnúť do školy a keď otvorila dvere zborovne na druhom poschodi (a priamo pod mojou triedou), zistila, že v nej "prší". Merania odborníkov odhalili enormnú škodu v strope, ktorého material nasal veľké množstvo vody. Do vianočných prázdnin sa moja miestnosť zmenila na nepriechodnú spleť nábytku, nahádzaného v priestore tak, aby sa do podlahy dali navŕtať diery po celom jej obvode. Z nich trčia trubice, ktorými hlučné prístroje vháňajú teplý vzduch do podlahy na jej sušenie. Či sa bude musieť vymieňať časť stropu, zostalo do konca decembra otvorené.

Keď som sa vrátila nazad do triedy, krútila kolegyňa pohoršene hlavou. Vraj chcel Šálka zasa niečo ničiť.

- Počuj, ja som voči tomu dieťaťu nejako zaujatá. Jemu po rozume nechodí nič iné, iba samé vylomeniny. Ustavične niekoho podpichuje, do niekoho zabŕda, nemôžeš sa mu ani na moment otočiť chrbtom, ak nechceš, aby niečo zničil.

Pobavene som ju počúvala a potom som jej prezradila, že keď je úplne sám, tak sa z neho stáva úplne iné dieťa, ktoré s obľubou vedie rozhovory s dospelými (a to na vysokej úrovni).

- Keby si počula jeho rozumné úvahy, ktoré so mnou vedie vo dvojici, videla by si ho i v inom svetle - a rýchlo som doplnila jednu z tých milých príhod s ním, zakončiac ju jeho vlastnými slovami.

Pozrela na mňa herecky nedôverčivo, privrela jedno oko a dodala:

- No keď toto povedal, tak mu ešte jednu šancu dám - šla mierne do kolien, s úsmevom na perách spravila čelom vzad a rozšafným pohybom ruky sa so mnou rozlúčila.

Už o chvíľu nato som zasa musela zakročiť práve v jeho prípade. Začal hlava-nehlava tĺcť dve spolužiačky. Nuž som mu chytila ruky a prísne sa ho spýtala, čo to má znamenať.

- Povedali, že som sviňa! - nahnevane odvetil.

- Takéto pojmy v družine nepoužívame, ale kým to s nimi prediskutujem, najprv mi prezraď, čo sa dialo predtým, než ti to povedali.

- Zabudol som.

- A to ti neverím. Nerobil si im náhodou niečo, čo sa im nepáčilo?

- Nie... neviem. Nepamätám si - mumlal neochotne a snažil sa mi pritom vymknúť zo zovretia.

- Spýtame sa ich? Aby ti pomohli rozpamätať sa?

Zrazu sa začal (podarene) uškŕňať a uchechtávať. Akoby rečou tela naznačoval - no dobre, zasa si ma raz odhalila - a slovami doplnil:

- Ok. Ja som im robil zle.