Práve som písomne požiadala šéfkU

O týždenné vylúčenie Severana z družiny! Hneď prvý týždeň po vianočných prázdninách!!!

Bo toľko arogancie a drzosti je i na koňa priveľa. A pritom dnešný deň vyzeral sprvu celkom fajn. Až teda na to, že si opäť dve triedy vytiahli z kalendára papierik s odkazom "Hausi frei" = žiadne DÚ.

Dnes som sa pristavila pri mojej učiteľke susede (vlastne každý deň spolu prehodíme pár viet) a ona mi medzi rečou oznámila, že si odo mňa z miestnosti požičala stoličky, aby ku aktuálnemu stavu v nej s poľutovaním dodala:

- Tam vnútri to vyzerá hrôzostrašne! Nielenže máš najhoršie podmienky na škole, čo sa miestnosti týka, ešte aj takáto pohroma ťa musela postihnúť.

- No veď ja sa tam už ani nechcem vrátiť! - zareagovala som spontánne.

Kým ona to brala ako srandu, ja som vlastne vravela pravdu. Pohár pretiekol. No i keby som dala výpoveď hneď, podľa zmluvy si budem musieť ešte dva mesiace odkrútiť, než nadobro odídem. Ale upratovať ju už nemienim. 4krát x-hodín úplne nadarmo naozaj stačilo!

Ak nedôjde žiadna potešujúca správa z môjho bývalého zamestnania, rozhodla som sa počkať do augusta, užiť si posledných letných prázdnin a potom adieu!

No ale nazad do triedy. Šálka sa opäť pri úlohách húpal na stoličke a zasa raz doplatil na svoju neposednosť. Bola som od neho asi na 3-4 metre, navyše otočená chrbtom, a tak som sa v prvom momente strhla na riadny buchot. Najprv som ho nedokázala ku ničomu priradiť, bo mi vo výhľade prekážali deti. Ale kolegyňa už s rukou na pootvorených ústach bežala ku nemu a hneď kontrolovala, či sa neprizabil. Vraj sa zvalil smerom dozadu rovno na záhlavie. Bolo na ňom vidieť, že i on je v miernom šoku. A asi sa podľa výrazu tváre i riadne udrel, ale v ich rodine sa podobným škrabancom nevenuje žiadná prehnaná pozornosť, všakže?

Nuž tak zaťal zuby a nechal sa "akože" nahovoriť aspoň na chladiace vrecúško. A zasa som raz informovala mamu, aby ho pár nasledujúcich hodín sledovala, či si náhodou neprivodil otras mozgu. Lebo kovové nohy okolostojacich stoličiek v bode dopadu netreba podceniť.

xxx

Dnes sme nešli do triedy (na to určenej) písať úlohy, dnes sme zostali v našej miestnosti. Deti, ktoré mali úlohy, ich písali, zvyšok sa hral. Po chvíli sa ku hrajúcim pridali i Severan s Južanom. Neskôr i moja kolegynka. Bolo krátko pred koncom družiny, začali sme spratávať hry a nasledujúce udalosti sa zbehli rýchlo a mimo mňa. Nič som nepočula, nič som nevidela. Keď som poupratala miestnosť a zišla dolu ku zvyšku manšaftu, došla ku mne riadne šokovaná kolegyňa.

- To, čo si dovoľuje Severan už presahuje všetky hranice!!! Si predstav, že nahováral ešte hore pred deťmi Južana, aby ma chytil za prsia!!!

- Čože spravil??? - mňa samotnú informácia od nej natoľko vyviedla z miery, že som začala koktať a doplietla pri tom niektoré slovíčka.

Minule som sa rozčuľovala, keď niektorí "aktívnejší" rodičia začali zaťahovať tému sexuálne obťažovanie na náš stupeň (1.až 4.trieda), ale ak si niečo podobné dovolí 9-ročný fagan (jemne povedané) ku takmer 19-ročnej deve, tak tu končí každá sranda a moje niekdajšie sľuby sa premenia na činy. (Inak ak by bol ešte prítomný B, určite nahovára jeho, lebo vie, že B nepremýšľa, B koná.)

- Ale to ešte nebolo všetko. Keď sme šli dole, zostala som stáť na poschodí, kde majú tretiaci šatne, aby zasa náhodou neprovokovali našu štvrtáčku, ak by práve šla okolo. Severan začal tĺcť a kopať okolostojacich, nuž som ho zahriakla, nech okamžite prestane. On ku mne nečakane priskočil, nahlas a naschvál mi grgol rovno do tváre, začal sa chechtať a utiekol. To dieťa nemá predo mnou absolútne žiaden rešpekt! No a potom na dvore s Južanom a Tretím muškatierom po sebe hádzali blato s lístím. Prišla som ku nim, nech okamžite prestanú a keď som sa otočila, hodil Severan to, čo držal práve v rukách, priamo na mňa!

Čo mi práve pretlmočila, stačilo úplne na to, aby som sa sťa fúria pobrala ich smerom. Len čo ma zbadali, pochopili, že je zle-nedobre. Severana som bez pardónu vyhodila zo školského dvora. Snažil sa protestovať, ale nedala som mu žiadnu šancu. Keď som mu oznámila, že budúci týždeň chcem rozprávať s jeho rodičmi (tento týždeň sú niekde odcestovaní), aby som im oznámila, že po Vianociach bude na týždeň vylúčený z družiny, iba sa na mňa zahľadel pohrdavým úsmevom a arogantne prehlásil:

- Už sa teším na ten týždeň!

- Áno? Tak ti pridám ešte jeden extra ku tomu!!!

V tom momente akosi zneistel. Asi rozmýšľal, či to myslím vážne. Ak by sa dalo, tak prečo nie? A dvaja zvyšní experti ani len nepípli a bez ďalších diskusií sa presunuli tam, kam som im nakázala.

Len čo sme došli na miesto určenia, zjavila sa mama Tretieho muškatiera.

I jej som oznámila, že tento týždeň to mládenci so správaním riadne preháňali a požiadala ju, aby si so synom doma prehovorila. Nato mi ona vraví:

- Včera som mala možnosť sledovať ich, čo stvárali pri šatniach, keď som si vyzdvihla syna - prekrútila pri tom veľavravne očami - netvrdím, že ten môj je neviniatko, ale to, čo robil (Severan), ako ho škrtil a tĺkol, už naozaj presahovalo istú povolenú hranicu. To už je o kus nad normu!

Som rada, že túto tému načala sama od seba, bez toho, aby vedela, čo sa odohralo predtým. Lebo miestne tamtamy fungujú spoľahlivo a keď sa družinou roznesie, že je Severan na čas určitý "vonku", bude môcť medzi rečou informovať nezasvätených, že možno vie/videla i prečo. (Aj keď to bude iba nepatrná časť pravdy.)

Nuž a nakoniec posledné pozorovanie tohoto týždňa:

Neviem, čo sa deje s B, resp. či sa niečo deje, ale posledné dni reaguje dosť labilne na úplné maličkosti. Začne z ničoho nič hystericky nariekať, lebo niečo nesprávne pochopil, alebo mu iba tak niečo sadlo na nos. Dnes aspoň tri- alebo štyrikrát.

Severan & Co. ho krátko pred obedom hnevali kvôli nejakým obrázkom, čo kreslili prváčky. Tie boli práve na krúžku. B sa rozplakal, že on s tým nemá nič spoločné.

Tak som zatiahla jeho meno, lebo som sa mu chystala povedať, nech si ich nevšíma, že ho zasa raz iba hlúpo provokujú. A on sa ešte usedavejšie rozplakal, mysliac si, že i ja ho upodozrievam.

Keď neskôr odchádzal na svoj piatňajší basketbalový krúžok, požiadala som ho, aby sa vrátil a poupratal po sebe domino, s ktorým sa predtým hral. On ale nerozumel, čo presne od neho žiadam a opäť sa usedavo rozplakal, že on predsa nekreslil a preto nechce upratovať ceruzky. Vysvetlila som mu nedorozumenie, tak sa zasa rozplakal, že si práve buchol palec na nohe. Vrátil sa ale do triedy a domino pekne odložil do krabice. Buď iba súrne potrebuje prázdniny a oddych od školy alebo potom naozaj netuším, čo ho trápi na duši...