PrečO?

Posledné dva studené dni sú pred nami a v sobotu hurá dovolenka.

Problémom trojlístka je, že sa nikdy nenaučili akceptovať hranice. U dvoch z nich to zaisto súvisí s "podmienkami" (ale nie finančnými), v ktorých vyrastajú. Lepšie povedané, kde sú nimi rodičia zahnaní do kúta, lebo si asi sami nahovárajú, že ich deti sú v porovnaní s rovesníkmi o niečo ukrátené, a preto treba privierať oči nad ich kúskami. Potom sa netreba čudovať, ako nimi ich vlastné deti točia.

Chápem, že materinské srdce krváca, ak je dieťa niečim hendikepované a keď je ten hendikep i vidno. No poľaviť kvôli nemu v zásadných otázkach vo výchove neprinesie nič dobré do budúcnosti. Ohýbaj ma mamko,...

Včera sa opäť raz Severan správal (vyslovene) arogantne, tentoraz ku kolegovi.

Vrámci úloh, keď sa kolega venoval nejakému práve odchádzajúcemu dieťaťu a Severan v tom istom momente potreboval pomôcť, zareval naň cez celú miestnosť niečo v zmysle:

- Hej ty, už aj poď sem!

Nuž som mu prečistila žalúdok po prvýkrát, prikázala sa mu ospravedlniť a zároveň tú vetu sformulovať ešte raz a v slušnom vydaní.

Keď 3 minúty pred pol štvrtou končila družina a niekoľko posledných mládencov hralo na chodbe futbal so softballom, opäť mali problém akceptovať výzvu na ukončenie hry. Prvý krát som sa s nimi "naťahovala" pred domácimi úlohami. Náhoda mi však tentokrát do rúk prihrala loptu, a tak som im ju bez pardónu vzala. Severan a Tretí muškatier, drzí ako ploštice, začali, samozrejme, odvrávať. Kolega stál neďaleko a snažil sa im v dobrom dohovoriť. Bližšie ku sebe mal Severana.

Ten sa mu urazene obrátil chrbtom, arogantne mykol plecom a odvetil:

- Žily mi to netrhá! (Das juckt mich nicht!) - voľný preklad.

No ale mne teda áno!

Tretieho muškatiera som prepustila s aktovkou na chodbu, ale Severana som odvelila nazad na pohovku.

Spustila som kázeň, nech si uvedomí vekový rozdiel a že 80-ročný dospelý chlap nie je seberovný kamarát 8-ročnému (faganovi)!!! A ak si toto nemieni uvedomiť, tak sa o pravidlách slušného správania porozprávame všetci spoločne za prítomnosti rodičov. Vrámci príhovoru sa nazad vrátil i kolega. Tiež niečo doplnil ku mojim vetám, no opäť sa snažil čisto priateľsky ukončiť so Severanom včerajší deň. A keď som ho ja naveľa prepustila domov, zasa si neodpustil ironickú poznámku na adresu kolegu.

Lenže mal smolu, že som stála vedľa neho a začula, čo frfle.

- Takže ty stále nechceš pochopiť, že sa ku kolegovi budeš správať slušne a s úctou? Ok, nazad do triedy! - stopla som ho prísne na prahu dverí a doplnila - teraz ti ja poviem, ako si predstavujem zakončenie podobnej témy. Pri odchode podáš kolegovi ruku, ospravedlníš sa mu za nevhodné slová a mohol by si ešte dodať niečo v zmysle, že odteraz sa budeš snažiť správať, ako sa patrí. To iba ako príklad...

Slová šli z neho ako z chlpatej deky, ale nakoniec to dal. Dokonca celú navrhovanú verziu.

Keď sa vytratil z miestnosti, pokračovali sme s kolegom v skratke na danú tému a zrazu sa ma pýta, či som (niekedy na konci minulého roku?) videla v správach jeden konkrétny prípad podpálenia azylantského domu nejakými tunajšími výrastkami (národnosť neznáma), pri ktorom prišlo niekoľko ľudí o život.

- Niekto z reportérov či kameramanov zachytil jedného z vinníkov, ako plačky sedí na schodoch a skľúčene sa pýta - prečo nám nik včas nepovedal prestaň! ? A to "včas" začína už v detstve, lebo dnes mnohým deťom nik jasne nepovie: stop a ďalej už nie! - zakončil kolega.

Bohužiaľ si jeden zo základných pilierov výchovy mnoho rodičov vysvetľuje nesprávne. Nestačí povedať prestaň a myslieť si, veď som povedal/-a a tým pádom som si úlohu splnil/-a, hoci dieťa pokračuje veselo ďalej. Nie, slová treba voliť tak, aby dieťa pochopilo, že naozaj nadišiel čas prestať. A tým nemyslím, že dám z pozície sily dieťaťu na zadok... lebo dať na zadok je ľahké, ale je to i zlyhanie silnejšieho voči (o dosť) slabšiemu.

xxx

Podšívku práve vyzdvihla mama, keď som vyšla z triedy. Nuž jej vravím:

- Súrne potrebuje prázdniny, lebo momentálne už pár dní vehementne štrajkuje pri úlohách a infikuje tým i druhých.

Mama sa iba zatvárila ironicky a doplnila na spresnenie problému:

- Momentálne vedie ťažký boj s triednou. To nie sú iba úlohy, ona momentálne každé ráno odmieta ísť do školy.

Keď som si potom spomenula na obsah našich posledných rozhovorov, stále dookola v nich opakovala, aká zlá je ich triedna učiteľka.

To, čo ale vystrája Podšívka, zvládne mať pod kontrolou asi máloktorá učiteľka. A nieto jej triedna, ktorá musela zo dňa na deň prebrať celú organizáciu za dlhodobo vypadnuvšiu riaditeľku.

A tak rozmýšľam, čo je na tom pravdy, keď sa ma kolega pýtal, či Podšívka odchádza na inú školu, lebo mu vraj niečo také spomínala...