Drzosť na desiatU

Aj dnes sme mali menej detí v družine, tak sme sa znovu rozdelili. Ja upratovane, kolegyňa s deťmi. Ona našu miestnosť vlastne zatiaľ nezažila/nepoznala, takže jedine takáto deľba dáva zatiaľ zmysel. Po skončení družiny prišla za mnou, aby mi doniesla kabát s taškou. A iba lapala po dychu, keď mi začala zvestovať, akú scénku práve zažila.

Jednalo sa o Podšívku, jej mamu a oznam od triednej učiteľky.

Už privítanie mamy dcérou prekvapilo kolegyňu.

- Ja sa nedivím, že sú s ňou všade problémy, keď s mamou jedná, tak ako s ňou jedná. Ja si niečo podobné nedovolím doteraz ku svojim rodičom. Afektovane, rozkazovačne jej diktovala svoje požiadavky. Vraj dúfam, že nemáš nič na pláne, lebo dnes som sa rozhodla ísť na návštevu ku Tichej vode. Mama iba znudene vytiahla mobil, skontrolovala, či nezabudla na niečo dôležité a keď dcére potvrdila, že z jej strany je to ok, odpovedala malá drzaňa rovnakým tónom - máš šťastie, inak by si si užila mojej zlej nálady!

Áno, Podšívka takto skúša komunikovať s ľuďmi. Mne stačí jeden pohľad, prípadne jedno upozornenie a ona sa okamžite spamätá a prepína na môj príjem, kde sa jedná trochu inak. Slušne a s rešpektom.

Kolegyňa však pokračovala rozhorčene ďalej.

- Potom Podšívka na celú triedu mame oznámila, že od zajtra potrebujú plniace pero a ja som vlastným ušiam neverila, ako zareagovala mama. Na plné ústa pred všetkými deťmi. Ja ju zatiaľ vôbec nepoznám, nuž som si radšej zahryzla do jazyka, ale... veď to čo je za príklad pre deti? Začala sa rozčuľovať na učiteľku, ako si to vôbec predstavuje. Či si neuvedomuje, že ona je pracujúca mama s viac ako 60 hodinami v týždni a nemôže si dovoliť skákať, ako si učiteľka zmyslí...!!! Že nech zabudne!

Škoda, že som v triede nebola s nimi ja. Lebo niekedy človek potrebuje iba správne usmerniť.

V prvom rade nevypúšťať podobné emócie pred deťmi, čo sú ako kopiráky a papagáje v jednom (nechápu síce súvislosti, ale že je učiteľka hlúpa, budú radostne šíriť ďalej), a zároveň tým hlúpo neuvážene podkopávať autoritu učiteľov. Triedna Podšívky si iba plnila svoju povinnosť a i školská dochádzka sa v našich končinách zatiaľ stále označuje slovíčkom povinná. Isté pravidlá sa - či chceme alebo nie - dodržiavať musia. Veď ako by to vyzeralo, keby si každý zrazu robil, čo chce/ kedy chce? Je možné, že informácia mamu zastihla v nesprávnom momente, že práve v ten deň mala i iné, neodkladné povinnosti, ale to neznamená, že učiteľka niekde schybila. Skutočnosť, že sa plniace pero postupne zavádza v druhej triede, nie je jej včerajší výmysel, ale pravidlo známe desiatky rokov a opakovane oznámené aj na prvom rodičovskom na začiatku školského roka. Čiže nik nebráni príliš zamestnaným rodičom kúpiť pero hneď, ako im je informácia na prelome sept/okt oznámená. Ak si to nechávajú na poslednú chvíľu, môžu maximálne nadávať na vlastnú hlúposť, lenivosť či zábudlivosť.

Navyše Podšívka nie je prvorodená. Podobnú tému si už preskákali so starším synom.

xxx

Pri upratovaní som medzi vecami objavila dávno zabudnutú pokladničku v tvare pirátskej truhly na nazbíjané poklady. V podstate hračka, ktorú by som inak nekúpila, ale skvelo sa hodila do môjho plánu a mala v sebe skrývať mapu ku prekvapeniu. Sánka mi sklapla, keď som ju vzala do ruky.

Okrem toho, že nám robotníci požrali cukríky/čokolády (ktoré ja naozaj kupujem iba výnimočne, ak ideme napr.hrať nejakú hru - tentokrát karnevalovú) a do papierovej krabice poodhadzovali prázdne obaly, tak pri tejto šporkase si niekto myslel, že sú v nej, nebodaj, zavreté peniaze a na drzovku s jasným úmyslom kradnúť vytrhol zámok!!!!!!

Musel byť veľmi prekvapený, keď tam našiel niečo úplne iné. Škoda, že som tam nenacpala živého minikrokodíla, nech mu odkusne aspoň jeden zlodejský prst!

V hneve som to zašla ukázať kolegyniam a tá moja suseda odvedľa vraví:

- Však poznáš, čo robí moja pomocná sila, keď má niekto z nás narodeniny. Pred prázdninami oslavovali hneď dve kolegyne a tak si pre ne prichystala drobnú pozornosť (presne tú istú, čo dostal i náš 80-ročný záskok). Keď sme odchádzali domov, ležalo v poličke 6 čokoguličiek. Keď sme na druhý deň prišli do roboty, bolo ich tam iba päť. Ten, čo z nich jednu vzal, si isto myslel, že si to nik nevšimne - veď 5 či 6, nie je to jedno? - ale nerátal s tým, že konečný počet je vďaka narodeninám aj po akomkoľvek časovom odstupe veľmi dobre známy...