Prvý pozitívny náznak zmeny

Keď som po letných prázdninách prebrala skupinu po kolegyni, bolo mi viac než jasné, že to nebude med lízať. Práve naopak. Nemienim zachádzať do podrobností, aká konštelácia sa tam zišla, úplne postačí, keď poviem, že jeden chlapec má zákaz vstupu ku niekoľkým kolegom (u mňa smel tiež kedysi navštíviť spolužiakov iba pod prísľúbom, že sa bude správať normálne) a ďalšieho sa snažia dokonca učitelia (právom) preložiť na inú školu.

So spomínanou kolegyňou som pracovala prvý rok ako jej pomocná sila, kým som neprebrala vlastnú skupinu. Takže som poznala jej štýl práce i pravidlá. Nás dve však v jednej skupine už terajšie deti nezažili, preto som presne vedela, kde si vymýšľajú a kde nie, čo sa práve pravidiel týka. Jednoducho iba skúšali, kde je hranica u mňa, resp. snažili sa ju posúvať tak, aby vyhovovala ich predstavám. No a u mňa sú tie podstatné hranice pevné, čo na začiatku viedlo ku pravidelným konfliktom. Tomu sa, tuším, vraví "narazila kosa na kameň".

Aj minulý piatok vyvádzala Južanova partia. A na konci družiny sa malí rebeli podľa známeho "jeden za všetkých, všetci za jedného" ako papagáje pridali ku jeho výroku ... my už u teba nechceme byť, my sa prehlásime do skupiny ku M.!!!

- Nech sa páči! - zareagovala som s kľudom Angličana (veď to nebolo nič nové pod slnkom) a oni sa rozbehli na prvé poschodie, kde majú šatne a kde sa zároveň nachádza ich "nová" skupina. Ja som ešte vyložila stoličky, skontrolovala, či je všetko potrebné vypnuté a pomaly sa pobrala na dvor. Cestou dolu som nečakane narazila na svojich divochov, ako s vypleštenými očami utekajú von z budovy sťaby pred nejakou príšerou. A zachytila som Južanove zdesené slová:

- Počuli ste to, ako sa na nás M. rozkričala?!? Tá ale zúrila!!!

Dodnes netuším, čo sa tam udialo (bo utorkové udalosti mi zmenili beh života na istú dobu), ale v pondelok boli obaja Južanovi spolužiaci chorí, nuž som využila situáciu. Zavolala som ho ku sebe na krátky rozhovor.

- Počúvaj, teraz sme tu sami dvaja, a tak nepotrebuješ ukazovať svaly a mať silné reči pred druhými - pozeral na mňa prekvapene, čo sa bude diať - a tie silné reči o zmene skupiny sa asi veľmi rýchlo po piatku rozplynuli, keď vám M. vynadala, všakže?

- Noo - pritakal hlavou a uškŕňal sa ostošesť.

- A teraz chcem od teba počuť pravdu ... myslíš si, že v iných skupinách ten život beží inak, než u nás? Že tam by vám vaše kúsky prešli len tak bez všetkého alebo by vás niekto za ne dokonca pochválil?

Začal sa uškŕňať ešte viac.

- Nie, tam je to presne tak isto - povedal a potom doplnil niečo, čo by som nikdy od neho neočakávala.

- Vieš, ty nám nevynadáš ako (kolegyňa, čo ich mala predo mnou). Ona keď sa nahnevala, tak po nás kričala pred celou skupinou. Ty s nami ideš na chodbu a tam nám dohováraš.

- Znamená to, že zostávaš u mňa?

- Mhm.