Prvý týždeň

Keď som v koncoch, vymýšľam blbosti.
Dva dni v práci mám za sebou a smejem sa sama na sebe, ako som vyšťavená zo svojho Afričana... To dieťa je nezničiteľné, čo sa energie týka. A navyše chová v sebe pásomnicu.
Stále má hlad.
Stále je v pohybe.
Stále chce niečo tvoriť.
Stále lieta miestnosťou ako Superman.
Ale pomaly začína spoznávať hranice ...
A aké blbosti vymýšľam?
Normálne mi dnes napadlo, že budem ako zlá macocha z Popolušky a zmiešam 10kg fazule, šošovice a hrachu ... a poviem mu, že stopujem čas, za koľko to dokáže prebrať. Aby bol zamestnaný aspoň na tri hodiny :D
Alebo poznáte nejakú dlhšie trvajúcu aktivitu ako preberanie strukovín???

xxx

- Prečo robíš neplechu? - pýtam sa Podšívky, keď už asi po stý krát gumujem naškrabané písmená, lebo sa jej nechce písať úlohu.
- Lebo moje priezvisko je Neplecha. A krstné meno Šašo.
Odpovedala tak suverénne, že som sa musela začať smiať.

xxx

Keď som prebrala svoju terajšiu skupinu, deti vehementne protestovali proti zmenám v zasadacom poriadku pri obede. Nuž som sa nechala prehovoriť a povedala, že ok, vyskúšame zostať pri starom systéme... jedinou zmenou bolo, že som veľký chlapčenský stôl predelila na dva. 5+5. Inak sme si nepočuli slova.
Prešli dva mesiace a opäť idú na barikády.
Včera krátko potom, čo prišli prváci, sa ma Podšívka pýta, prečo nemôžu sedieť chlapci s dievčatami pri stole.
- Lebo to bolo želanie skupiny a tí, čo tu boli už minulý rok si to tak priali.
- Hm... - pritakala zamyslene hlávkou - kým sa do nás nezaľúbili!
(Áno, presne to.)

xxx

Len čo vbehol Afričan do triedy, sťažoval sa ako prvé na hlad a chcel si zobrať banán zo skupinovej misky. Už som párkrát spomínala, že ani kyselina nie je pažravejšia než on, nuž som ho zahriakla, že počká, kým nakrájam banány pre všetkých prítomných, zväčša prvákov. Tvár mu posmutnela, ale akceptoval. Potom si na niečo spomenul, pootočil sa vo výskoku a vybehol na chodbu. Rýchlo som nakrájala dva banány a vybehla po neho, lebo jeho hlas sa rozliehal opäť polovicou školy.

Zahnala som ho do triedy spoľahlivou návnadou, že banány sú na tanieri, nech si ide vziať. Samozrejme, že zvýšil rýchlosť presunu na dvojnásobok môjho výkonu. Ja som sa ešte cestou nazad zrazila s učiteľkou z vedľajšej triedy a vymenili sme si pár slov ohľadne jednej spoločnej žiačky.

Keď som vstúpila ku nám do triedy, zalapala som po dychu. Tanier s banánmi bol prázdny a zásoby z misky pre celú skupinu fuč. A každý z prvákov si slastne pochutnával na sladkastej pochúťke.

- To čo má znamenať? Kto vám dovolil brať z môjho stola?!?

V momente stuhli. Zo zvýšeného hlasu pochopili, že niečo nesedí.

Iba môj malý Francúz sa odvážil odpovedať:

- To (Afričan) nám povedal, že môžeme zjesť všetky banány...

Tak toto teda nie! Prísne som im vysvetlila, že zo zásob pre celú skupinu smieme brať iba ja s kolegyňou a jesť sa bude iba to, čo je pripravené na stole. A ja asi pre istotu nainštalujem všade zámky...