Schuti som sa zasmialA

Síce iba na moment, no i tak ho radšej hneď zachytím do riadkov, nech naň zasa nezabudnem.

Tretieho muškatiera vyzdvihla Oma o druhej, Južanovi dnes niečo odpadlo vrámci vyučovania, tak si cez voľnú hodinu spravil DÚ, aby sa neskôr u nás nudil, a tak nám o druhej zostal iba Severan.

Keď sa prihlásil, že potrebuje pomoc, podišla som ku nemu a zasadla si do lavice.

- Čo máš za problém? - spýtala som sa ho.

- Stačí to? - znudene sa oprel lakťom o stôl a ukázal na papier pred sebou.

- Nuž pokiaľ viem, tak slohové práce ako tretiaci musíte písať už na celú A4-ku. Čiže pravdepodobne, teda zaisto nestačí. A čo to presne je?

Podsunul mi odľahlú dvojstranu v zošite. V úvode som si prečítala, že majú kamarátovi napísať list. Netuším, či dostali zadanú i tému o čom. Ako príklad sa pod zadaním nachádzala dlhá pozvánka na narodeninovú oslavu. S rozpisom programu, jedálníčkom a čo ja viem, čím ešte.

Zrak mi potom padol na Severanovu verziu. Milý Ferdi, píšem ti list, lebo musím.

- Takto si predstavuješ úvodnú vetu v liste kamarátovi? - vyzvedala som so smiechom. A hneď si spomenula na aktuálnu situáciu v Nemecku. Minulý týždeň v piatok písali maturanti maturitnú písomku z matematiky. Takmer vzápätí po nej sa zdvihla vlna nevídaných protestov, bo úlohy boli vraj nesmierne ťažké a tí, ktorých sa týkali, začali spisovať petície na jej prehodnotenie a s tým spojenú zmenu hodnotenia.

Keď som sa ako s prvou na danú tému bavila s kolegyňou z ruskej družiny, tak sa rozčuľovala, čo si dnes všetko nenavymýšľajú mladí. Len aby ani prstom nepohli. Nič sa im nechce, iba by stále protestovali, pritom sami nič poriadne nerobia. Z poriadnej práce sa vyvliekajú.

Ja som bola trochu zhovievavejšia. Ale iba čo sa náročnosti úloh týka. Povedala som, že pokiaľ som nevidela zadania, ťažko sa mi vyjadrí, či ne-/majú pravdu. Na druhej strane sme jej hneď viaceré dali za pravdu v inom. I ja pozorujem, ako to s morálkou ide všeobecne dolu vodou.

A tak uvažujem, či sa generácii Severana, Južana a Tretieho muškatiera uráči vôbec prísť na maturitnú písomku. Či nezažalujú učiteľov za ich opovážlivosť vôbec niečo podobné a tak neslýchané od nich vyžadovať!!! Lebo keď sa to tak vezme, oni by vlastne majli dostať maturitu už len za to, že SÚ... všakže?

Včera som sa potom na tému maturít bavila s učiteľkou odvedľa. Jej dvaja dobrí známi vyučujú na gymnáziu a podľa ich mienky maturanti preháňali. Potom som sa spýtala na mienku mojej mladučkej kolegynky. Ona písala minulý rok, jej sestra teraz. Tiež sa skôr prikláňala ku názoru, že mládež v mnohom preháňa. A včera som náhodou objavila na nete dve konkrétne úlohy, na ktoré padlo najviac sťažností.

Nedalo mi, vzala som pero, papier a pustila sa do riešenia. Napriek tomu, že som matematiku mala naposledy na výške pred 30-timi rokmi a i to v slovenčine, úlohu som vyriešila sama a bez pomoci (článok bol linknutý i na riešenie).

Začínam sa obávať o našu budúcnosť. Gymnazisti sa okrem iného sťažovali i na skutočnosť, že texty boli dlhé a nezrozumiteľné.

Vážení, to ako naozaj???

xxx

Inak ako poznám trojlístok, presne viem, že keď im človek niečo vľúdne hovorí, počúvajú iba - ak vôbec - na pol ucha. Ak chce, aby si vyslovené zapamätali, musí na nich najprv poriadne zhúknuť. Prebrať z letargie či storočného spánku. Ale tentokrát si myslím, že Severan správne zachytil informáciu, aby list adresovali spolužiakovi z lavice. Lebo podľa jeho odpovedí, keď som sa ho snažila pár indíciami naviesť na správnu cestu, som pochopila, že Ferdiho by si ako adresáta dobrovoľne sám nezvolil. V tom prípade písať list niekomu, s kým mám spoločnú iba tú lavicu v škole a inak nič, nie je príliš inšpiratívnym, vhodným príkladom na učenie.

Okrem toho dnes opäť dostali z matematiky úlohu z kombinatoriky. Kým včera s Tretím muškatierom pri niečom podobnom dookola kapitulovali - proste zablokovali príjem - a ja som sa iba horko-ťažko prebíjala na ceste ku ich mozgovým závitom, dnes predsa len Severan postupoval podľa môjho návrhu. Tak ako som mu to názorne ukázala v predošlý deň. Konečne pracoval systematicky a nie iba od buka do buka. Pre neho dúfam do budúcnosti, že raz prekoná sám seba a svoju lenivosť popretkávanú arogantnosťou. Lebo hlúpy naozaj nie je. Práve naopak.

Čo je ale jeho oveľa väčším problémom - pravidelne klame. Ani brvou nepohne, keď pozerá človeku do očí a z úst sa mu parí ako z kotla s vriacou vodou. Keď dnes dorazil do družiny, zdravil ma nasledujúcim výmyslom:

- Katarína, tak ja teda idem domov. Mama povedala, že môžem ... ahoj.

Tie deti si neuvedomujú, že ja jednotlivé odtienky v ich správaní za tie roky poznám a viem už odhadnúť, či vravia pravdu a či nie.

- Tak moment. Nikam nejdeš! Najprv si to uverím u mamy.

- Kľudne sa spýtaj. Som si celkom istý, že mi ráno dovolila ísť po škole domov.

Rýchlo som naťukala sms-ku a potom sme čakali. Medzitým aspoň dvakrát dobiedzal, že on už teda ide. A čo myslíte, aká odpoveď prišla?

V žiadnom prípade nesmie ísť domov pred 15.30. Presne ako som mu ráno povedala. Príde pre neho Opa. Dovtedy nebude nik doma.

Zavolala som si Severana ku sebe.

- Nechceš mi náhodou niečo vysvetliť?

Tváril sa nechápavo. No podľa mňa presne tušil, čo ho čaká.

- Tak ti trochu pomôžem. Práve prišla odpoveď od mamy a tá sa vôbec nezhoduje s tvojim tvrdením!

- Oooh - zatiahol ako prvotriedny herec, neviniatko najväčšie na svete - tuším si spomínam.

- Takže kto dnes príde po teba?

- Opa.

- A kedy to bude?

- O pol štvrtej.

- Som rada, že sme si všetko takto pekne objasnili - zakončila som mierne ironicky.

Ak si myslíte, že som sa pomýlila a píšem tú istú príhodu po x-tý raz, tak nie. Tento chlapec scénku v mierne obmenenej forme opakuje každých 10 dni a dúfa, že trpím amnéziou! On nevie, že má oproti sebe tvora so sloňou pamäťou!!!

xxx

SWF má viac než len nadváhu. V našej skupine sa mu ale nik kvôli kilám navyše nevysmieva. Zapadol do kolektívu bez problémov, deti ho majú radi. Malí s ním odušu hravo zápasia, rovesníci ho zapoja do futbalu pozíciou brankára. V prvej triede bol ešte u kolegyni, v druhej neskutočne frfľal, keď len mal zísť o poschodie nižšie a od tohoto roku chodieva sám nadšene na dvor. Som neskutočne rada jeho vývinu. Že sa neuzatvoril do seba ako napr. jeho sestra. Nepamätám si u ktorej kolegyni bola ona, ale večne sa potulovala dvorom sama ako blúdny, opustený Holanďan. Smutne zahĺbená do seba. Postavou presne ako obaja jej bratia.

No a včera počas rozdávania obedu ku mne SWF pristúpil a vraví:

- Katarína, ja polievku nebudem, ja držím diétu.

- Nuž keď držíš diétu, tak teplá polievka je počas diét vrelo odporúčaná - zahlásila som, čakajúc ako zareaguje. Dostali sme totižto po prvýkrát mrkvovokrémovú verziu a ja som zvažovala, či len nevymýšľa, lebo mu "nevoní", hoci on je veru riadny jedáčisko. Podľa veľkosti porcií mu veľakrát pri tretej alebo štvrtej duple jednoducho poviem - nie, nadnes stačilo!

Neskôr som polievku ochutnala a veru by mu chutila.

Keď kolegyňa rozdávala párky a žemle, prihlásil sa. Bola som rada, že aspoň niečo, aby mi na druhej strane neodpadol od hladu. Na nohy by sme ho asi nepostavili. A to nemyslím ironicky, to vravím zo skúseností.

Keď si ale prišiel po repete, nedalo mi, zasa som ho začala podozrievať:

- To ako? Polievku odmietneš a párky ti nevadia?

Už ani neviem, čo mi odpovedal, ale ja som si ho vzala na pohovor.

- Ak chceš robiť diétu, porozprávaj sa najprv s mamou a choď sa poradiť s odborníkmi alebo lekárom. Ty si ešte dieťa, ktoré rastie a určité živiny, vitamíny či stopové prvky nesmieš zanedbať. Nesprávnou diétou by si si mohol iba ublížiť na zdraví. Nie je to sranda!

Zakýval hlavou na znak - akože - súhlasu.

Malinový tvaroh ako dezert pre zmenu zasa odmietol.

Neskôr bol zlatý Južan. Pricupital ku mne a dôverne mi vraví:

- Vieš, Katarína, jemu sa vysmieval jeden chlapec na plavárni, že je tlstá veľryba. Preto chce teraz chudnúť.

Nuž som si po družine odchytila jeho mamu a informovala ju, nech sa s ním v kľude porozpráva. A posunula som jej i informáciu od Južana. Vraj SWF i doma čosi naznačoval, ale skutočné dôvody doposiaľ nepoznala.