Správna motiváciA
... niekedy sa podarí, ani neviete ako.
Dnes bola streda a to chodievame s detmi po obede do triedy, kedze uz pred obedom sú asi hodinu a pol vonku, co teoreticky stací na prevetranie hláv po vyucovaní. V triede sa potom mozu este priblizne pol hodinu hrat alebo nieco tvorit, kym o druhej nezacnú písat úlohy. Lenze dnes sme vovnútri prekvapili ich triednu ucitelku. Sedela tam a rozprávala sa s nejakými dvoma dámami. V takýchto momentoch sa musím potom rýchlo a správne rozhodnút, co dalej, aby deti nenarobili z chodby kolnicku...
A tak som vyhlásila hru o dva papagájovníky pre toho stastlivca, ktorý nepreriekne ani slovo pocas mnou stanoveného intervalu. Okamzite zmlkli. Tak rýchlo sa im to veru este nikdy nepodarilo. Takmer vzápätí vysla von i návsteva a za nou ucitelka.
Prekvapene sa zahladela na polovicu svojej triedy a vraví: "Vy ste ale poslusní!"
"A hra pokracuje dalej, este stále sme ticho," zavelila som, aby mi ich náhodou nerozrecnila. Pochopila, usmiala sa a ústa následne vykrivila do uznanlivej grimasy... vsak ich sama dobre pozná.
V podstate sme si vymenili stráze, ona si zbalila veci a my sme ich rozbalili. Ked odchádzala z triedy, na rozlucku dodala, ze dnes maju deti vela na pisanie, tak im prizvukovala, aby boli usilovné, lebo nebudú stíhat. Ked o vyse hodinu odchadzala kolegyna, vedúca vedlajsej skupiny, zastavila sa v mojich dverách a pýta sa, ci i u mna boli aktuálne ulohy katastrofou (bo tiez ma par detí z nasej triedy) a jej zverenci musia preto dopisovat zvysok doma. Tak som sa jej