Stratila sa...

Nieto mesiaca, ktorý by nepriniesol nejakú novú skúsenosť, nový zážitok s deťmi!
Pardón, taký mesiac existuje! August. Vtedy máme prázdniny, deti sú kade tade po svete rozlietané, tak nás priamo ničím neprekvapia.
Práve som vstúpila do našej miestnosti, keď Ustráchaná s mamou zamierili na schodište.
- Už ti povedala, čo sa stalo včera? - pýta sa ma vzrušene kolegyňa.
- Nie - odvetila som pravdivo.
- Včera šla (Ustráchaná) na prvú hodinu krúžku angličtiny. Odhliadnuc od toho, že nám zmenu v pláne nik neoznámil, sa vraj ona po skončení hodiny nevedela rozpamätať, kam sa má vrátiť. Nuž si sadla na chodbe na lavičku a kým ju nenašla sestra, celý čas tam plakala. Jej mama mi to dnes oznámila takým tónom, akoby to bola naša vina!
Po príhode so svetrom sa ani nedivím podobnej reakcii. Tuším sa s ňou budem musieť predsa len pozhovárať a vysvetliť jej, že podobné veci nám MUSIA rodičia sami vopred nahlasovať, pretože my tých detí v skupine máme viac a nemôžeme každé vyzdvihovať osobne. Matematicky a fyzicky to nie je možné. A i pre mňa je to nová skúsenosť, že po dvoch mesiacoch prváčka ešte nevie, kde sa nachádza jej trieda... podotýkam, že naša budova nie je nijako komplikovaná. Štyri rovné chodby a dve schodištia.

xxx

B.G- včera dokončil celú úlohu v družine a ten ťažší koniec si nechal úplne v kľude odo mňa vysvetliť!!!

xxx

Na druhý deň som si ku sebe zavolala Ustráchanú a spýtala sa jej, čo to vlastne malo znamenať. Jej priama verzia znela trochu inak. Po angličtine videla, ako vyzdvihli jej sestru. Bežala sa rýchlo obliecť a keď sa vrátila, sestra bola preč. Myslela si, že ju tam zabudli, a tak si sadla na lavičku a plakala. Zabudla, že sestra má v ten deň balet a preto ich nevyzdvihnú naraz.

Nuž som jej prehovorila do duše, že v podobných prípadoch musí bezpodmienečne prísť ku nám hore.