Tábor, kde nás/ich vytopilo
Tábor trvá normálne dva týždne, my sme sa mohli zúčastniť až jeho druhej polovice. Po náročnej logistickej príprave, úspešnom zbalení batožiny a psychickej príprave na dlhú cestu horúcou diaľnicou sme so synom nasadli do auta v očakávaní, aké dobrodružstvá prinesie nasledujúci týždeň. Náš vytúžený cieľ: Klatova Nová Ves.
To prvé prekvapenie sme sa dozvedeli hneď v Bratislave: že tábor v prvý týždeň dvakrát vytopilo, a iba vďaka ochote domácich nemuseli deti predčasne odísť domov. Ubytovali sa s kopou premočených vecí najprv v telocvični Základnej školy a neskôr v Kultúrnom dome v Janovej Vsi. A sušili a sušili a sušili...
My sme ich našli v areáli školy, a kým sa syn zoznamoval pri hrách s deťmi a vedúcimi, vybrala som sa ja na prvú obhliadku pôvodného tábora. Cestou sme stretli i ovce zo salaša Hamara a jednu nezvyčajnú dvojicu pomocníkov pastiera.
Tábor bol svojou polohou jednoducho RAJOM pre deti, ale i pre nás dospelých. Lúka sa nachádzala ukrytá medzi potokom a zalesneným kopcom. Ticho rušili iba občasné kroky hubárov. Tóny zurčiaceho potôčika sa miešali so štebotom miestnych operencov a bzučaním hmyzu. Idylka stvorená k presne takému oddychu, aký som v tom momente potrebovala.
Do sýtosti som vťahovala okolité vône a moje oči sa pásli na upokojujúcej sýtej zeleni všade navôkol.
Motto tohoročného letného tábora: Tristan s dobrodruhmi zachraňuje Hviezdu a kráľovstvo pred zlou čarodejnicou. Neviem, nakoľko sa príbeh približuje knihe, keďže som ju nečítala.
Na príprave programu sa podieľajú niekoľkí iniciatívni mladí ľudia, z ktorých veľká väčšina kedysi sama trávila ako deti prázdniny po všetkých kútoch Slovenska a teraz pokračujú ako inštruktori či vedúci ďalej. Nielenže venujú organizácii a dobrému priebehu tábora množstvo energie, voľný čas či dovolenku, tvoria si napr. i kostýmy ku hrám, stavajú celý tábor, varia, umývajú, atď., atď. a navyše si takisto ako deti za pobyt platia, takže klobúk dolu ...
Keďže sme prišli až v druhej polovici tábora, ktorá sa navyše skomplikovala neustálym sťahovaním a sušením, nestihla som presne preniknúť do tajov celého príbehu, ale syn sa po každej novej hre nadšene pýtal, či si ju na druhý deň opäť všetci spoločne zopakujú. Ale akonáhle začala nová hra, úplne zabudol na tú predošlú a zapájal sa s nepredstaviteľnou radosťou. To ma fascinovalo i na ostatných deťoch a ich vedúcich - sú jednoducho zohratí tím a v momente, keď začína hra, stávajú sa z nich hrdinovia príbehu a hrajú to tak, lepšie povedané, prežívajú to tak, že nezáväzný pozorovateľ musí mať pocit, akoby sa ocitol priamo v deji dobrodružného filmu.
A zakladateľka tradície sa zasa v poľnej kuchyni starala o spokojné žalúdky všetkých účastníkov tábora
Odpočinok v tábore:
Deti za splnené úlohy mohli každý deň získať zlatky, poprípade i stratiť. Tieto využili ku koncu pobytu pri nákupoch na Čarovnom trhu.
Po týždni som mala predovšetkým okolitý prach prilepený na spotenom tele. Ale na druhej strane- smrdeli sme všetci, keďže sme nemali vodu na kúpanie či sprchovanie - podľa hesla: jeden za všetkých, všetci za jedného. Ale čo už, boli sme radi, že sme v Kultúrnom dome mohli prespať v suchu.
To vám poviem - taký stanový tábor s touto partiou je v podstate luxusne vybavený, ak mu nepredvídateľné okolnosti a prudké dažde nezničia vybavenie. Za vyše 20 rokov pôsobnosti si vystavali vlastný vodovodný systém, ktorý vyžaduje iba blízkosť potoka a fungujúcu poľnú kuchyňu. Na tento ich výmysel som sa tešila najviac, ale čo som mienila, osud jednoducho zmenil. A tak som mohla odfotiť iba prázdne postávajúce vane pred konečným balením.
Bolo mi vysvetlené, že potrubím sa vedie voda z potoka do kuchyne, kde sa zohrieva a vedie ďalej do sprchy alebo do vane. Vedľa toho je vybudovaná i sauna, takže skok do studeného potoka je takisto vítaným osviežením. Skok do priehrady potoka bez sauny zasa bŕŕŕŕ... ale deťom ani toto nevadilo.
Keďže od posledného dažďa už tábor nevyplavilo, riešili sme každý deň iba presun detí autami z Kultúrneho domu do tábora. Bolo to najlepšie ihrisko, aké sme im mohli dopriať. Pokiaľ práve nebežala nejaká hra z programu, bavili sa deti stavaním priehrad na potoku, skákaním do vody, chytanim a vypúšťaním žiab, atď., atď..
Večery sme zasa trávili pri táboráku opekaním špekáčkov či slaniny a hraním na gitaru plus spevom.
A ako to už v príbehoch chodí: deťom sa nakoniec podarilo zachrániť Hviezdu, za čo im Tristan rozdal na pamiatku hviezdny prach. Veľmi dlho ho syn s hrdosťou každému ukazoval.
Pôvodne sa mal tábor skladať v sobotu, ale kvôli okolnostiam sme ho zložili už v piatok, čo sa nakoniec ukázalo ako správne rozhodnutie. Z piatka na sobotu sa totižto spustila ďalšia vodná smršť, ktorá v neďalekom lese vyvalila stromy, zbavila nás elektriky a vody a pri jednom hrome tak zatriasla budovou Kulturáku, že niektoré dievčatá vystrašene nahlas vykríkli.
