Tímová práca

V piatok niečo podozrivo viselo vo vzduchu a mládenci boli sťa z divých vajec. Podšívkinho brata som vyhostila z družiny (po tom, čo bezdôvodne bil, kopal, šticoval sestru, predtým terorizoval spolužiaka) a Francúz s Afričanom na tom neboli o nič lepšie.
Po obede za mnou prišla ich učiteľka (inak veľmi milá žienka) a vraj boli u nej dnes na vyučovaní ako besní. A absolútne ignorovali jej pokyny, čo sa napr. písania týka. Nuž sme spolu dohodli pár pravidiel, vzťahujúcich sa na dnešné úlohy. Oni práve hrali futbal na dvore.
Akonáhle sa zjavili vo dverách, zavolala som si ich ku sebe, pretlmočila odkaz triednej spolu s dodatkom, ktorý im nevoňal. Že ak budú úlohy naďalej čmárať, môžem všetko vygumovať a budú písať znovu. Pritom som medzi rečou spomenula jej poznámku, že Afričan pekne písal na hodine (ale vystrájal zasa pri matike). Oni vedia, že ja im nič nedarujem a dané slovo splním.
Tento týždeň však mám dozor v druhej polovici skupiny, a tak som nemohla pravidelne kontrolovať, čo robia tí dvaja viťúzi.
Zrazu za mnou dobehla kolegyňa, čo bola s nimi a zadúšala sa smiechom.
Tak tí naši beťári sa dohodli, že nám všetkým prejdú cez rozum. V najväčšej tajnosti. Afričan krajšie píše, tak prebral za oboch písanku s písmenami a Francúz zasa lepšie počíta, tak si vzal na starosť vypracovanie oboch zošitov z matematiky.
Tým pádom som gumovala, či som chcela a či nie ... a nakoniec som musela zájsť za učiteľkou, lebo stopy po ceruzke Afričana viac menej z papiera nemizli a písať znovu na to gumované by vyzeralo ešte horšie.

xxx

Keď som prebrala skupinu po kolegyni, rozhodla som sa okrem normálneho pretriedenia jej vecí a začlenenia tých svojich aj premiestniť nábytok. Kým rodičia chválili "vzdušnejšie" usporiadanie, viac svetla a zisk priestoru, museli niektorí malí rebeli, samozrejme, protestovať. Pritom nešlo ani tak o to, čo kde zrazu stojí, ako o skutočnosť, že som zaviedla nové, z ich pohľadu prísnejšie pravidlá. S niečim podobným som rátala, a keď má človek trpezlivosť a vie, že sa jedná o vylepšenie podmienok, tak si podobné ustojí.

Najtvrdším orieškom bol Podšívkin brat (nenadarmo má od kolegov zákaz vstupu do viacerých skupín). Jeho mottom je kritizovať, nesúhlasiť, protestovať, vyvolávať konflikty a robiť scény. Obávam sa, že ak sa s ním neudeje hocaká zázračná zmena v puberte, tak... hmm.

No a dnes som som vyskúšala novú zmenu so stolmi, ktorú mi viacmenej vnukla kolegyňa odnaproti. Povedala som si "risk je zisk" aj napriek 99,9%-tnej pravdepodobnosti, že mi Podšívkin brat bude ďalšie 3 mesiace píliť uši, nech vrátim všetko nazad. Do pôvodného stavu.

Ešte ani nedostúpil nohou na linoleum, jastrabím zrakom kriticky sliediac po okolí, keď nahlas spustil protest:

- Ako to tu vyzerá?!? Prečo si zasa menila miestnosť?!? Načo je to dobré???

Potom si všimol na stoloch menovky.

- Ja nemienim sedieť pri stole s ... - a vymenoval dvoch zvyšných mládencov z papiera, ktorý ležal na tom ich.

- Ale presne tam budeš sedieť, inú možnosť pre teba nemám.

(Inak presne tak sedeli tí traja i predtým, len stoly boli inak pospájané.)

- A nebudem. Ja si sadnem... - a než by niečo stihol povedať, skočila som mu do reči.

- S dievčatami sedieť nechceš, tam som ťa nedala. Ale tak isto nechceš sedieť pri zvyšku chlapcov. Veď sa lepšie pozri, ako stoja stoly a kde kto sedí. Kým minule ste na seba dovideli a vkuse sa hádali, teraz si vďaka novému usporiadaniu od nich dosť ďaleko a ani na teba poriadne nedovidia. Všetci budete mať kľud.

Zmĺkol. Heuréka. Zahľadel sa opäť na zmenu a ako šibnutím čarovného prútika dodal:

- V poriadku. Sadnem si tam.

Zázraky sa predsa len dejú!

A prvýkrát sa postavil do radu na jedlo ako zvyšné deti a bez ďalšieho vzdoru odpochodoval ku svojej menovke. Inokedy totižto odmietal jedlo a vyčíňal. Mal 1500 spôsobov, ako na seba nevhodne upozorniť, keď ostatní sedeli na svojich miestach a obedovali. Hádzaním loptičky, kopaním do dverí, braním vecí druhým deťom, ťahaním vlasov sestre,...

A tak som zvedavá, s akým antistolovým zasadacím protestom príde zajtra, poprípade v najbližších dňoch. Lebo len tak sa rýchlo zmieriť s niečim a podriadiť sa autorite nie je jeho silnou stránkou. Lepšie povedané, zatiaľ ju vôbec neobjavil.