To snád niE!

Nastal cas robenia úloh, a tak si deti posadali na miesta (musím ich pochválit, ze ako druháci uz tento systém -s mensími odchýlkami- zvládajú perfektne), vytiahli zosity a zacali písat. Za katedrou v ten den opravovala zosity aj ich triedna ucitelka. Zrazu sa jej Otto nahlas pýta, ci v písanke musia na zaciatku stránky ceruzkou obtiahnút vzory písmen. Dokonca i ja uz za tú dobu viem, ze áno, ale oni si vzdy najdu nejaký dovod, aby ju na seba upozornili, ked zostane v triede i poobede. Ucitelka zdvihla pohlad od zositov, zhlboka sa nadýchla a hned i vydýchla a krútiac hlavou mu vraví:

"Ach Otto, keby si ma pozorne pocúval na hodine, tak teraz vies, ze samozrejme ich musite obtiahnut. Oni sú tam predsa na to, aby ste si najprv precvicili, ci dokázete tie písmenka správne písat. Ked sa vám pekne podaria, vtedy ich mozete zacat písat aj do riadkov."

Na jej slová sa zrazu strhol Viktor a pozerajúc sklamane do vlastného zosita zniceným hlasom vraví: "To snád nie! Ja som si ich hore nevyskúsal a uz mám hotovú skoro celú stranu."

Pozreli sme sa pobavene na seba a obe sme sa zacali naraz schuti smiat.