Toľko chorýcH

Som doposiaľ za posledných x rokov nezazrela na listine ospravedlnených ako včera. Aj som sa spýtala kolegyne na sekretariáte, či naozaj tie dva papiere platia pre pondelok. Či ten piatkový nezabudla omylom vyhodiť. Práve mala na pohovore nejakú novú azylantskú rodinu - rodičia so synom - anglicky im vysvetľovala, čo všetko musia pri zápise absolvovať, a tak sa iba usmiala a vetou holou potvrdila aktuálny, dvojstranový stav. A pri mnohých menách bolo navyše dopísané (pondelok + utorok). I to býva málokedy.

Z mojej skupiny chýbali hneď traja. Druhák, tretiak a štvrtáčka. A aby sa nepovedalo, jednu prváčku do partie vyzdvihla mama hneď po vyučovaní.

Včera bol relatívne kľudný deň, vládla príjemná atmosféra. Minulý týždeň som deťom pokupovala nové hry, a tak ich spoločne testovali. Šálka opäť spojazdnil vrtuľu v zadku a premiestňoval sa priestorom ako batman. Vrámci toho zasa medzi iným schválne podložil spolužiačke nohu. Zrútila sa na zem medzi stoličkami a udrela si koleno. V podobných prípadoch je u nás zavedené pravidlo ospravedlnenia sa a nik sa mu nevyhne, nech by sa akokoľvek snažil. Ja si počkám. Aj dva dni, keď treba. Podarilo sa mi ho však zachytiť hneď a on teatrálne padol pred ňou na kolená. Začal sa akoby ukláňať (sťa otrok panej), pričom si neuvedomil, že na kolenách je podlaha o kus bližšie než na vystretých nohách. Nuž si poriadne klepol hlavu.

Aaale, potom ho zaujala hra "Vier gewinnt". Práve som sa pristavila pri stole, keď vyhral partiu.

- Super! - pochválila som ho.

- Som neporaziteľný! - búšil sa do hrude.

- Áno? A koľko krát si už vyhral? - zvedavo som zisťovala.

- Dvanásťkrát!

- A ty? - spýtala som sa oprotisediaceho spolužiaka.

- Jedenásťkrát - odvetil bez akýchkoľvek ďalších protestov ku pomeru výhier.

Nuž... na bojisku by to vyzeralo asi inak s tou neporaziteľnosťou! :)

xxx

Keď som na konci družiny zišla na dvor vyprevadiť posledné detváky, vítala ma kolegynka slovami a výrazom tváre, ktorý neveštil nič dobrého.

- Kati, B. práve kopol moju (druháčku) a hneď utiekol na opačnú stranu ihriska.

Otec dievčiny stál opodiaľ a sledoval, ako budeme riešiť situáciu. Netuším, či vedel, s kým máme do činenia. Že sa jedná o špeciálny prípad a že každé jednanie s ním je i pre nás veľkou neznámou. Ako zareaguje v nasledujúcej minúte. Či utečie alebo začne hystericky vrieskať, lebo potom treba chvíľu čakať na vhodnejší moment. Kým sa ukľudní a je schopný počúvať a ospravedlniť sa. Našťastie tentokrát poslúchol výzvu, vedomý si chyby, takmer vzápätí. Najprv sa mu prihovorila kolegyňa. Bolo na ňom vidno, že sa premáha, aby neutiekol. Iba ak sa niekoho naučil akceptovať, iba vtedy ho dokáže počúvať vrámci výčitiek. Inak väčšinou utečie, výnimočne dokonca napadne danú osobu päsťami či kopancami.

Keď som ho požiadala, nech mi vysvetlí, prečo to spravil, odvetil:

- Lebo ma prinútili!

- Kto ťa prinútil?

- On - ukázal prstom na Severana.

Vtom momente som si spomenula na príhodu spred roka. Opäť sa mi potvrdilo, že v zákernosti nemá v skupine rovného (teda snáď ešte Podšívku). Aj vtedy si vybral B-ho, lebo tušil, že ho hravo zmanipuluje a on sa vďaka svojej "jednoduchosti" nechá nahovoriť na všetko, neuvedomujúc si možné dôsledky. Doplatil na to jeden peračník.

Keď sa B na záver ospravedlnil (až na druhý pokus), ešte asi minútu sme sa venovali dievčine a zrazu som zbadala, ako mu Severan opäť s úškrnom čosi šepká do ucha. Ihneď som sa ku nim pobrala a zachytila, ako mu nanovo vraví:

- Povedz mu, že je sviňa.

Odkaz mal patriť jednému chlapcovi, no ten rýchlo zdúchol, a tak Severan neváhal a ukázal prstom na mňa, Keďže som stála najbližšie a mysliac si, že neviem, o čo sa jedná.

Nuž som mu prečistila žalúdok. Rozhodnutie vylúčiť ho na týždeň z družiny práve dozrelo!!!