Tretí v poradí ... alebo už iba tri!!!

Zostávajú nám tri týždne do nasledujúcich, teda fašiangových prázdnin a ja som zvedavá, ako ich zvládneme bez strát na životoch. Ako sme správne predpokladali s kolegyňou, štafeta s neadekvátnymi, obkukanými - ale povedzme si na rovinu: šialenými - výbuchmi pokračuje. Takže dnes ju prebral už tretí druhák v poradí...

Ak sa nemýlim, minulý týždeň nám mesto z hľadiska bezpečnosti vytýčilo na dvore priestor, kde sa deti nesmú zdržovať. Z dôvodu nebezpečenstva strešných lavín a padajúcich konárov, ktoré povolia pod ťarchou snehu. Možno čiastočne i kvôli rozbahnenému podkladu. Nuž a tento priestor bol naďalej vyznačený asi 1,5-metrovými drevenými, zahrotenými tyčami, zabodnutými do zeme. Okolo tyčí bola natiahnutá červeno-biela páska, jasne oznamujúca: stop, ďalej sa nejde!.

Moji prváci a druháci dnes cez okno sledovali dianie na dvore, keď ma vzrušene upozornili, že deti z ruskej družiny vyťahujú palice zo zeme. Tamojší kolega práve pozeral opačným smerom a oni sa "hrali" za jeho chrbtom. Bola som lenivá bežať dole, tak sme ho cez ďalšie dve osoby upozornili telefonicky. Nuž ale tieto palice magicky priťahovali i účastníka nasledujúceho sporu. To už som bola po obede a krátko pred písaním DÚ dole i ja. Práve sme zháňali deti nazad do tried, keď som si všimla, že oproti mne sa blíži kríženec Boha pomsty a zúrivého býka zo španielskej arény. Jednalo sa o chlapca, ktorý kedysi tvrdil, že Severan kopol jeho babku do zadku. Jeho pohľad by vraždil, keby mohol. Hlavu mal sklonenú, tvár červenú ako paprika a pritom zatínal zuby a doslovne zúrivosťou pľul sliny. Netuším, čo ho dostalo do takej ráže (zúriť ale v podstate u neho nie je žiadnou zriedkavosťou), iba som si všimla, že konflikt sa odohráva medzi ním a viacerými chlapcami z jeho skupiny. Akonáhle som zaregistrovala, že i on vytrhol drevenú tyč zo zeme a chce ňou napadnúť "kamarátov", zrúkla som na neho a mávaním rúk naznačila kolegyni o kus ďalej, aby sa ponáhľala na pomoc. Lebo podobne rozzúrené deti dokážu - ak vôbec - spacifikovať iba osoby im dôverné. Keby nebola (relatívne) nablízku a nerozbehla sa smerom ku nám, asi by som ho musela zastaviť silou. Bo vyzeral, že pôjde i cez mŕtvoly.

Keď zistil, že sa mu výpad nepodarí, začal jačať (podľa vzoru spolužiaka). Jeho protivníci sa priblížili ku kolegyni, aby jej vysvetlili, čo sa vlastne stalo a to ho opäť rozzúrilo. Rozbehol sa ku ďalšej tyči, vytrhol ju zo zeme a rozbehol sa s ňou sťa Sergej Bubka. Akoby (pred skokom do výšky) aspoň jedného z prítomných chcel na ňu cielene nabodnúť. Videla som, že kolegyňa nestihne zareagovať, bo práve chrbtom ku nám počúvala výpoveď ostatných, nuž som sa mu postavila do cesty a tyč mu z rúk vytrhla. S jej pomocou sme sa ho potom vlastnými telami snažili udržať od zvyšku manšaftu v bezpečnej vzdialenosti. Keď pochopil, že mu zámer nevyšiel, začal nanovo jačať, akoby jeho niekto napichol na špíz. Od daného momentu si ho vzala na starosť 1:1 a predovšetkým z dohľadu zvyšku. Aj úlohy písali extra. Iba oni dvaja. A jej kolegyňa musela stráviť zvyšok poobedia sama so zbytkom skupiny, keď nechceli riskovať nasledujúcu explóziu.

Druhá eskalácia dňa sa odohrala na našej chodbe a opäť som iba "zaskakovala". Dnes sme dostali vskutku "milý" pozdrav od riaditeľky školy s upozornením, že udeľuje deťom v družine zákaz hrať sa na chodbách. Je to večný problém na našej škole a dosť mi lezie na nervy. Chápem, že škola sa nachádza v absolútnom centre Mníchova a miesta na jej rozšírenie nieto. Len nechápem, prečo sa učiteľský zbor nedokáže na problém pozrieť aj z opačnej strany. Že tie deti potrebujú po vyučovaní pohyb. Niekedy i organizovaný vrámci chodieb, lebo napr. vonku leje ako z krhly. (Šéfka jej správne odpísala, že veď od nich dostali minulý týždeň zákaz chodiť na dvor, tak sa nieto čomu diviť, že sú ako z divých vajec!!!) Keď si spomeniem, aké priestorové výhody mal Michael vo svojej družine (tri obrovitánske parky s dvoma ihriskami priamo okolo školy a ku tomu vlastnú telocvičňu v nej a velikánsky školský dvor) - závideniahodný raj na zemi a poznám viaceré družinárske raje vrámci Mníchova, tak mi býva na zaplakanie. Častokrát mávam pocit, že my sme na rozdiel od nich ako potkany natlačené do tesnej klietky.

Preto keď som po obede zachytila z chodby neskutočný vreskot a vedela, že tri či štyri z našich detí práve vyšli von, lebo sa chceli ísť prevetrať na dvor, vybehla som rýchlo zistiť, čo sa tam deje. Nech ich primerane skrotím/stíšim. Zároveň som chcela ušetriť riaditeľku od písania ďalšieho mailu. Je pravda, že v danom prípade sa Podšívka zapojila nadmernými decibelmi, ale iba preto, lebo sa snažila ochrániť Ustráchanú, ktorá je od septembra v inej skupine. O poschodie vyššie. Podľa môjho názoru s "najväčším výkvetom" 4-5 mládencov, aký máme vrámci družiny, čo sa nemecky rozprávajúcich detí týka (teda nerátajúc skupinu detí azylantov). Nemenila by som s kolegyňami za nič na svete! Nech už máme akýchkoľvek divochov, tí ich sú minimálne o triedu horší/náročnejší. Šedivenie urýchľujúci. Tak to aspoň vidím ja.

Nuž a práve tento ich výkvet sa v čele s najväčším (v porovnaní s rovesníkmi, ale i kedysi staršími deťmi bol vždy obrom, čo iba umocňovalo jeho agresivitu, ktorú si navyše cibrí v jednom z najtvrdších športov) a najproblematickejším junákom (myslím, že už minule som spomínala príhodu s ním, keď dostal zákaz vstupu do telocvične a on zo zúrivosti kameňom roztĺkol okno na nej). Nuž a tento "alfa-samec" sa upriamil na Ustráchanú. Priebeh jeho výpadu mi prerozprávali okolostojace deti, lebo Ustráchaná sa iba zajakávala cez ťažké vzlyky a pár minút nedostala zo seba ani slovo. Nasledujúce poradie preto nemusí úplne súhlasiť. Ona šla po obede so spolužiačkou ku šatniam, ktoré sa nachádzajú o poschodie nižšie, teda u nás. Keď im skrížil so svojimi "pomocníkmi" cestu, začal im nadávať, že sú obyčajný odpad, a preto patria do smetiakov. Že im majú dať peniaze (tu nechápem, čo tým chcel naznačiť). Že ich nacpe do šatňových skriniek a viac nepustí von. Vraj ich tam aj začal nasilu vtláčať. Vtedy Ustráchaná spanikárila a začala kričať o pomoc (čo je i pochopiteľné... i keby netrpela klaustrofóbiou, tie skrinky sú jednoducho malé a ona bezmocná v porovnaní s o dve hlavy vyšším štvrtákom). Rozplakala sa i jej o dosť odvážnejšia kamarátka. Niekedy v tom momente sa zapojila i Podšívka a mládenci začali narýchlo zatvárať dvojo sklenených protipožiarnych dverí, aby krik dievčat nik z nás dospelých náhodou nezachytil. Ale ja som ho, našťastie, zaregistrovala. Keď ma zbadali, utiekli druhou stranou schodišťa. Dobehla som ku Ustráchanej, ktorá sa v šoku klepala ako osika na celom tele. Schytila som ju do náručia a snažila sa ju utíšiť. Keď som zbadala, že plače i kamarátka, vzala som si ich obe ku sebe. Vrámci toho som pozorovala, ako chalani vystrkujú spoza dverí hlavy a drzo sa uškŕňajú. Zakričala som na nich, nech okamžite naklušú do svojej skupiny ku kolegyni. Vedela som, že práve hádžem hrach na stenu, ale myslím si, že oni presne tak isto vedeli, že zachvíľu prejdem do akcie a len tak im ich výtržnosť neprepáčim. Najprv som zašla s dievčatami ku kolegyni, aby som jej zreferovala, čo sa práve udialo. Aby sa tam dievčatá trochu ukľudnili. Keď sme s kolegyňou prebrali ďalší postup a ja som vyšla do chodby, tam už na schodoch sedeli prví dvaja previnilci, ktorí veľmi rýchlo pochopili, čo bude asi nasledovať, a tak sa s dlhými nosmi doplížili radšej dobrovoľne.

- My sme sa prišli ospravedlniť - zahlásil ako zmoknuté kura Afričanov brat. Hlavné slovo prebrala nahnevaná kolegyňa, ja som doplnila zvyšok hubovej polievky. Potom som sa pobrala hľadať vodcu svorky. Museli zasa niečo vyviesť, lebo z jednej triedy nečakane vyletela učiteľka sťa viachlavý drak a začala chŕliť oheň ich smerom. Pre istotu som jej narýchlo vysvetlila, že som im v pätách, aby sme potrestali ich predošlé vyčíňanie o poschodie nižšie. Že ak aj robili bordel, tak to pravdepodobne preto, lebo sú na úteku, čo zatiaľ považujú za super vtipné. Kým ich nedolapím.

Keď nakoniec pochopili, že im odzvonilo, pobrali sa ku kolegyni. Tam už na nich čakala prvá časť trestu. V ich skupine musia najprv na papier napísať, čo vyviedli a doma to nechať podpísať rodičom. Keď som potom po robote cestovala s kolegyňou v U-bahne, obdržala prvú sms od matky najväčšieho výtržníka. Rozčúlene a nahlas mi prečítala jej uštipačný obsah. Nejako mi je povedomý... ba priam dôverne známy:

Pomaly mám pocit, že môj syn je zodpovedný za každú vylomeninu v družine.

Áno, vážená!!! Bohužiaľ, takmer za každú. Ja byť šéfkou, tak tento mládenec už dávno nie je v našich radoch. (Inak presne takto zareagovala i naša niekoľkoročná školiteľka, hoci ho vôbec nepozná. Vrámci školení musíme/môžeme vždy uviesť do diskusie naše problematické prípady z praxe a konkrétne pri tom jeho sme sa práve nachádzali v telocvični, kde prebieha pohybová časť školenia. Keď jej kolegyňa ukázala roztrepané okno ako príklad, koučka zhrozene zareagovala: A on je ešte členom družiny???)

Mama ďalej pripísala poznámku, že doma jej syn prerozprával úplne iný priebeh deja a všetci ostatní boli vinní, len nie on. Vraj sa iba prizeral, ako Afričanov brat napadol dievčatá. Samozrejme!

Milí rodičia, ak sa nebudete triezvo stavať ku zámerne zmanipulovaným výpovediam svojich detí v nižších ročníkoch, pričom spochybníte výpovede priamych, nestranných svedkov a obete, nečudujte sa, čo si z nich sami vychovávate a čo sa z nich potom vykľuje neskôr v puberte!

(alebo: Zdravý rozum je na ústupe, asi sa poberiem ta het s ním)

Po tom, čo som kúpila stolný minigolf a zistila, ako si ho všetky deti obľúbili, rozhodla som sa, že na koncoročnú akciu zorganizujem pre svoju skupinu výlet na skutočný minigolf. Deti nadšením výskali, tak som ich hneď upozornila, že ku výletu pripájam i isté pravidlá.

Ako prvé potrebujeme nejaký dospelý sprievod z radov rodičov. Každé druhé dieťa začalo kričať: moja mama/otec určite pôjdu.

Ako druhé som deťom dala za úlohu, spísať zmluvu, kde potvrdzujú nielen podpisom svojim, ale i rodičov, že výletu sa smú zúčastniť, iba ak sa im podarí nazbierať 75% bodov v aktivitách, ktoré budeme odteraz pravidelne robiť.

jazda na tavach a umyvanie zubov

zazitok z elektricky

Salka a Pumockl