Tvoríme maják a učíme sa uzlY

Ako správni námorníci, potrebujeme sa i my naučiť niekoľko základných uzlov. Moje prvotné ambície v celkovom počte aspoň šesť sa zdecimovali na "každý aspoň jeden, šikovnejší dva-tri". Niekto by to na mojom mieste kapitána možno vzdal úplne, ale to nie je to správne rozhodnutie.

Kolegyňa, u ktorej som kedysi začínala, sa nechala po prezentovaní nejakého návrhu pravidelne odradiť frfľaním. Na spôsob: deti nechcú, tak ich netreba nútiť! Postupne som ju presvedčila, že kým nevidia/nevyskúšajú tú-ktorú činnosť, je to úplne normálna reakcia nevedomých, čo vyrastajú vo vatičke. Prehovorila som ju, nech ma nechá odštartovať aspoň tri rôzne pokusy a ona sa ako ich priamy účastník časom naučila, že stačí nadchnúť jedného-dvoch zo skupiny a nadšenie sa už zachvíľu prenesie na 80-90% prítomných. Len treba mať trpezlivosť a veriť v úspech.

Už druhý rok pracuje na inej škole v blízkosti svojho bydliska, a keď nás minule navštívila, rozhorčovala sa nad svojou pomocnou silou, ako ona nič nechce robiť s deťmi, lebo ani deťom sa nechce... Iba som sa pousmiala a v duchu si pomyslela ... spomeň si na svoje začiatky :)

A tak keď sa Južan s Afričanom odmietli zúčastniť na tvorbe majáku, povolila som im inú zábavu. Dievčatá a prvák si posadali ku stolu a usilovne začali zafarbovať črepníky. A zrazu sa ku stolu dorútil Južan a zahlásil: Ja chcem tiež robiť, čo oni!

Hneď po ňom nasledoval aj Afričan: Môžem aj ja?

Samotnú ma prekvapilo, ako rýchlo sa pridali ku zvyšku.

-----

Niečo podobné sa opakovalo pri uzloch. Snáď najšikovnejšou bola Podšívka.

aj nová hra zožala úspech