Veď za pokus to stojí

Keď som sa pred viac ako rokom rozlúčila so svojou končiacou skupinou a prebrala tú po odchádzajúcej kolegyni, počúvala som zo začiatku dennodenne ponosy, ako to bolo u kolegyni dobré, ako je to u mňa zlé, ako im ona všetko dovolila, ako im ja všetko zakazujem, atď., atď.

Veď áno, skúšali si vytvoriť vlastné pravidlá. Veriac, že sa im podarí obalamútiť ma. Nik z nich pritom nevedel, že môj prvý rok som si odkrúcala práve u tejto kolegyni, a tak som pravidlá v skupine poznala. Dokonca som niektoré z nich zaviedla ja sama. Nekonečné diskusie čo áno/čo nie zbytočne uberajú zo síl, potrebných na dôležitejšie veci. Pri práci s deťmi si preto treba základné pravidlá ustáť hneď od začiatku, inak sa vám neskoršie snahy rozsypú ako domček z karát.

Od januára nastupuje ku mne nová pomocná sila a tento týždeň mala možnosť vyskúšať si tri dni u nás. A situácia sa opakovala. Iba na chvíľu som musela odísť od domácich úloh a nechať ju samu s deťmi. Keď som sa vrátila, sedeli Južan a Tretí muškatier v jednej lavici.

- To čo má znamenať? - pýtam sa ich hlasom, z ktorého cítiť jasný nesúhlas.

- Tvrdili mi, že u teba smú písať úlohy spoločne - odvetila namiesto nich.

- Mládenci, čože smiete u mňa robiť?!? - pozrela som opäť na nich a obočie nad pravým okom nadvihla aspoň o centimeter vyššie.

- Ale veď ... - a spustil sa verklík s rozprávkami.

- Raz-dvakrát do roka dostanete úlohu, kde v zadaní jasne stojí, že ju máte robiť s partnerom. Zvyšných dvestopäťdesiatkrát ich píšete oddelene. Dnešné zadanie patrí do druhej skupiny. Takže, nech sa páči... - rukou som naznačila, aby sa rozdelili.

Tretí Muškatier sa neochotne zodvihol a popod nos hundrajúc sa pobral na svoje miesto.

Ale za pokus to stálo!

Aj preto som hneď na ďalší deň pred obedom preventívne do budúcnosti vyhlásila:

Ak sa nová kolegyňa ocitne opäť nachvíľu či nadlhšie sama a bude sa musieť pre niečo rozhodnúť, s čím sa ešte dovtedy v praxi u nás nestretla, nik z detí sa jej nebude miešať do rozhodovania vetami - ale u Kataríny to smieme/robíme tak a tak.

V danom momente ona rozhodne, čo považuje pre seba či skupinu za najvhodnejšie a najprijateľnejšie.  Akonáhle budem opäť prítomná, oboznámim ju s našimi zaužívanými pravidlami a ak ešte žiadne na ten-ktorý prípad nemáme, dohodneme sa my dve spoločne na možnom riešení.

Ako ďalší príklad opäť slúžila Podšívka.

Mikuláš a Šálka - asi nič nedostanem