Vianočný trh

Konečne sa tento rok termínovo blíži ku koncu. Michael má, našťastie, už iba pár koncertov (snáď ich aj v zdraví zvládne) a včera som zavŕšila jesenno-zimnú družinársku sezónu Vianočným trhom. Rodičia podonášali občerstvenie a pitivo, deti s hrdosťou prezentovali a predávali svoje výtvory, ktoré sme sčasti tvorili spolu, zvyšok si mohli premyslieť sami alebo s rodičmi doma, potom si u mňa "nakúpili" darčeky pre seba a v družnej nálade pri small-talk rozhovoroch doznieval zvyšok večera.

Snáď najväčší úspech zožal Viktor. Ešte i deti híkali nad jeho výtvormi, keď ich rozložil na lavicu. Neprestávam tvrdiť, že ak zostane takým aký je, raz ho spozná celý svet.

Nad výtvormi jeho mamy zasa slintáme my dospelí. To už je tak s Francúzkami, ktoré na špičkovej úrovni obohacujú švédske stoly svojimi kreáciami. Keď spomeniem pred jej mužom, že by si mohla založiť druhú podnikateľskú vetvu svojej kreatívnej tvorby, tak ma so smiechom zahriakne, že už teraz je ňou ich americká (=veľká) chladnička preplnená, a tak často klopú na dvere susedy, či si môžu na noc prenajať tú jej.

Z jeho strany je to pri troch malých deťoch jednoznačne NIE.

Keď som sa ku nej včera som smiechom hlásila do kurzu niekedy v budúcnosti, ak by si to predsa len rozmyslela, tak mi medzi rečou vraví:

- No, aj Viktor ma pochválil. A zahlásil, ako je dobré, že som si spravila krajčírsku školu. Aspoň som kreatívna a môžem mu pomôcť s tvorením. Ja by som rada vedela, čo si on v tej svojej malej hlávke pod tým vlastne predstavuje?!?

Neviem, čo si predstavuje teraz, ale raz na ňu bude isto hrdý, keď si v plnom rozsahu uvedomí, čo stojí v jej životopise.

(Tak rada by som si u neho niečo kúpila, ale z profesionálneho hľadiska som sa musela držať bokom...)