Posledný pondelok rokU 2018

Včera som sa pred začiatkom družiny pristavila na kus reči s kolegyňou z ruskej družiny. Teda ona nie je priama kolegyňa, lebo naše dve inštitúcie sú nezávislé od seba. Ale staráme sa o deti z tej istej školy, využívame ten istý dvor, len oni si prenajali priestory o dve ulice ďalej, keďže naša škola im už žiadne k dispozícii nemá ako vyčarovať (iba ak na strechu).

Vyzerala dosť zničene, nuž som sa spýtala, či aj u nich deti tak besnejú ako u nás. Iba mávla rezignovane rukou.

- Z roka na rok je to horšie! Tie deti už nemajú žiadne hranice. Žiaden rešpekt ku nikomu a ničomu. Si predstav, čo vyviedli vo štvrtok!!! Jedna skupina písala úlohy, druhá mala vyučovanie. Sme rozdelení do dvoch tried, no a vrámci tej hodiny a pol niektoré z detí, čo šli na WC, vytiahlo či vytiahli kompletné, nenačaté balenia WC papiera, nacpali všetko, čo vošlo, do záchodov, kefou na WC natlačili nadoraz a ešte i tú rúčku zastrčili nasilu dnu. Museli sme volať údržbára. Keď sme informovali rodičov tých detí, ktoré prichádzali do úvahy ako potencionálni vinníci, ich odpoveď znela "naše deti také nerobia!". Tak nie, MY si to robíme SAMI!!! Lebo nemáme nič iné na práci! Alebo máme v družine neviditeľných škriatkov! Takže odteraz vždy musí niekto z nás dospelých chodiť s deťmi na WC ako dohľad, a i tak v piatok zasa niektoré z nich využilo nestráženú chvíľku a naschvál komplet rozkopalo v priestoroch WC ďalšie nové balenia WC papiera. No povedz, sú tie deti normálne?

xxx

Včera ma nahneval i Šálka. Som zvedavá, či po vianočných prázdninách dôjde u neho ku nejakej podstatnej zmene - tieto prázdniny sú totižto väčšinou prelomovým medzníkom v podobných zariadeniach, keď si deti zvykajú na nový kolektív a nové pravidlá. Vraví sa, že po Novom roku sú nováčikovia aklimatizovaní, no obávam sa, že on mieni pokračovať v šľapajách druhorodeného a ten neprijal pravidlá ani po dvoch rokoch.

Najprv schoval spolužiačke čižmy, keď sme sa chystali von na dvor. Dokonca každú čižmu zvlášť, nech sa pri hľadaní nenudí. Ale osud mu neprial, vletel mi rovno do náručia, tak ich musel on sám doniesť zasa nazad. Zároveň som ho upozornila, že ešte jedna vec a z vianočného trhu je vylúčený. A vylúčil sa prakticky vzápätí. Keď sme sa vracali z dvora nahor, priskočila som ku nemu (od chrbta) v poslednej sekunde a z rúk mu vychmatla Afričanovu bundu, ktorú išiel práve hodiť do vedra s vodou.

Podobných incidentov kratších či (ale väčšinou) dlhších len u neho naráta človek za deň minimálne 8 (horná hranica otvorená). Pri ňom je fakt ľahšie počítať momenty, kedy nevystrája. A tak som sa po tom s vetrovkou rozhodla, že naozaj bude nasledovať osud Severana. Na vianočnom trhu si nebudú môcť vybrať darček ako ostatní, ale dostanú iba niečo minimálne. Nálepku alebo tú najobyčajnejšiu ceruzku.

xxx

A aby toho nebolo dosť, prekvapila ma niečim nečakaným tentokrát i Podšívka. Pritom vôbec nemala dôvod, ale mne svojim jednaním až zimomriavky naháňala. Nie kvôli tomu divadlu, čo predvádzala, ja už sa nachytať nedám. Skôr ma mrazila predstava, ako sa cielene sama snažila dostať do tranzu. Jej výraz očí by sa naozaj dal použiť do nejakého filmu podľa Robina Cooka.

Začalo to tým, že sme zostali posledné v triede, kde robíme úlohy. Opäť mala problémy s matematikou a chýbala jej chuť riešiť príklady. Trpezlivo som sa ju snažila  naviesť na cestu riešenia, ale ona zasa raz volila metódu "ja som dosť šikovná nato, aby som každého, čo i len trochu naivného obalamútila svojimi sladkými rečičkami a klipkajúcimi očičkami".

Práve dopísala poslednú rovnicu, začala si pomaly ukladať zošity do tašky, keď zrazu zanôtila čosi na spôsob, načo je vôbec dobré, robiť úlohy.

- Potrebuješ si preopakovať, čo si sa naučila na hodine.

- Ja to nepotrebujem - pohodila spupne hlávkou.

- No ale keď onedlho prídu písomky a ty s príkladmi nebudeš vedieť pohnúť, tak potom pochopíš, prečo je dobré vopred si ich cez domáce úlohy natrénovať.

A vtedy spustila taký nárek, že som sa naozaj až preľakla, pretože som nasledujúcu reakciu vôbec nečakala.

- Všetci mi stále hovoríte to isté, ale mňa už to vôbec nebaví! Vraj učiť sa, učiť sa, učiť sa!

- (Podšívka), prosím ťa, spamätaj sa, veď nie si jediná, kto robí úlohy. Všetci ich predsa musíte robiť. Prváci, druháci, tretiaci, atď. Aj tvôj brat piatak. Ani mňa úlohy neobišli.

Vtedy vypustila aktovku z rúk a ako človek v bezvedomí sa spustila najprv na stoličku a z nej rovno na zem pod ľavicu. Tam zostala nehybne sedieť a vzlykala, čo jej sily stačili. Jej výraz tváre naozaj pripomínal postavu z hororu a priam som cítila, ako všemožne tlačí prúd sĺz von z očí.

- Prečo ma všetci trápite a stále dookola opakujete tie isté vety? Ja už nemám náladu na vaše úlohy, školu, učenie!

Vôbec nechápem, čo také do nej odrazu vošlo, veď s úlohami bola práve hotová a už vôbec si nedokážem predstaviť, čo by si pomyslel hockto cudzí, kto by v tom momente vstúpil dnu. Že ju snáď potajme trýznim.

V divadle pokračovala ešte riadnu chvíľu a ja som iba dúfala, že nastávajúce prázdniny stihnú prísť včas!