Z kurzu Tagesmutter

14.2. Reziliencia (Resilienz)
V psychologii sa nou oznacuje silna osobnost (ci schopnost odolavat), ktora odolava zivotnym krizam, ako tazke choroby, dlha nezamestnanost, smrt blizkeho pribuzneho ci ine.
Rezilientne deti su tie, ktore vyrastaju v socialne slabsom prostredi s rizikom drog, chudoby a nasilia a napriek tomu sa z nich stanu plne socializovani clenovia spolocnosti.
Tento pojem pochadza z USA. Nathan Caplan sa zaoberal rodinami pristahovalcov v Spojenych Statoch, ktori zili v chudobe a mali nizke vzdelanie. Sledoval vztah medzi "problematickymi" rodinami a stupajucou kriminalitou mladeze, pricom zistil, ze rezilientne deti pochadzali z rodin, kde boli zavedene ritualy. Ritualy im pomahali prekonavat situacie strachu. Boli to taktiez rodiny, kde sa doraz kladol na vzdelavanie. Dalsim pozitivnym vplyvom bolo citanie detskych knih detom, ci uz v materinskej reci alebo anglictine.

Dvoj-(viac)jazycne deti
Na tuto temu sa uz vela toho popisalo. Pre dieta je samozrejme vyhodne, ked ma od narodenia moznost ucit sa 2 jazyky. Mnohe studie vsak ukazali, ze vela deti je dvojjazycnostou nadmieru pretazenych. Vacsinou to znamena, ze maju v oboch jazykoch obmedzenu slovnu zasobu v porovnani s rovesnikmi, alebo sa tato pretazenost prejavi niekde uplne inde, tj deti zaostavaju v inych oblastiach za rovesnikmi.
Pre tieto deti je potom dolezite, aby vyrastali v relativne kludnom prostredi s urcitou pravidelnostou denneho rezimu.
2 jazyky su i vtedy nevhodne pre male dieta, ak sa jedna o dieta nadmieru aktivne. Moze totizto dojst k zintenzivneniu jeho nervozity.
Dalej treba pri vyuke 2 jazykov stanovit presne hranice: kazdy z rodicov pouziva iba svoju rodnu rec pri komunikacii s dietatom. Nesmu reci miesat, inak sa dieta nenauci spravne rozoznavat hranice medzi 2 cudzimi jazykmi, resp. neskor nevie formulovat cele vety v jednej reci.

23.2.2008

Faza vzdoru
Je ich niekolko a kazde dieta nimi prejde. Intenzita a dlzka trvania je vsak rozdielna. Z hladiska vyvoja dietata sa jedna o presadzovanie vlastnej "autonomie" ci nachadzanie svojho vlastneho "ja". Nech to znie akokolvek, ale je to v podstate zdravy a potrebny/dolezity vyvoj osobnosti. Dieta sa snazi presadit svoje potreby a zelania. Tento "boj" o vlastnu autonomiu nepotrebuje vsak viest s kazdou osobou. Zvadza ho s osobou/osobami, kde ma najsilnejsie citove naviazanie (najcastejsie matka). Vacsinou dochadza k takemuto vybuchu uplne necakane a na tom najnevhodnejsom mieste. Pricinou moze byt hocijaka, pre nas nepochopitelna drobnost. Ak k tomu dojde, nemame sancu na dieta nicim osvedcenym zaposobit. Deti v tomto momente: nepocuju, nevidia.
Pre rodicov je lahsie, ak takato situacia nastane v domacom prostredi. Zalezi od pevnosti vasich nervov, ako zareagujete, telesne tresty sa vsak neodporucaju. Ani dohovaranie, ci dlhe diskusie. Deti nie su v tomto okamihu pristupne ziadnym argumentom. Tento proces neprebieha u nich vedome, nerobia to naschval ci planovane s cielom rozzurit vas.
Dolezite je, pri malych detoch ostat v ich blizkosti, aby si neublizili, inak sa im netreba vobec prihovarat. Staci pockat, kym ich sopecny vybuch prejde. Nechajte ich poriadne a v klude sa vyburit. Ved cela priroda existuje na tomto principe. Po slnecnych dnoch prichadzaju burky, hromy, blesky, po burkach sa zasa vycasi.  Vacsie deti sa mozu ist ukludnit i do svojej izby. Ak je vo vasej blizkosti dalsia osoba (stari rodicia, cudzie osoby,...), nedovolte im zamiesat sa do tohoto sporu. Poslite ich jednoducho prec.
Nerieste tuto situaciu podrazdene, ale stojte si vytrvalo za svojim slovom a bez diskusie! Pri tomto boji sa dieta uci spoznavat aj hranice. Ak mu teraz povolite, nauci sa dieta iba jedno: staci robit cirkus a svoj ciel nakoniec predsa len dosiahnem!
A co je dolezite: akonahle dojde k ukludneniu, su deti opat viac-menej pristupne k diskuzii. Vyuzite to a porozpravajte sa s nimi, ale v klude a s pochopenim. A povedzte im, ze aj ked sa vase nazory nezhoduju, predsa ich nadovsetko lubite.

A na zaver nam nasa prednasajuca prezradila, ze ju raz takato situacia zastihla v preplnenom metre pri vystupe z U-bahnu. Jej dcera drzala v ruke balon. Aby nepraskol, snazila sa ho mama zobrat do vlastnych ruk. Nastal vybuch sopky. Cele preplnene nastupiste krutilo hlavami nad nevychovanym deckom. Mama vytiahla divoko sa vzpierajucu a sermujucu dceru z buginy, aby si nahodou neublizila, polozila ju na zem, otocila sa k publiku a zahlasila: "Vidite, moja dcera sa vyvija ukazkovo a presne podla tabuliek!" No a uz iba cakala, kedy to dceru prejde.

Prednášajúca opísala i príhodu svojej kamarátky, keď sa do fázy vzdoru zapoja prítomní okolostojaci či okolosediaci.
Fáza vzdoru chytila jej dieťa niekde na verejnom mieste so širokým publikom. Aj tam sa našlo pár "odborníkov", ktori hneď vedeli, ako danú situaciu najlepšie vyriešiť...
A tak im mladá mamička v tichosti, aby to jej ratolesť nezačula, a s vážnosťou v hlase zahlásila:
- To nie je moje dieťa, ja naň dávam iba pozor.
V tom momente všetci pohoršení upustili od dobre mienených rád a zmenili sa na ľutujúcich... že tá jej kamarátka ma teda pekne nevychované dieťa!!! A popriali rýchle ukončenie babysittingu

xxx

Otazka jednej účastníčky kurzu: jej 3-rocny syn pravdepodobne zo ziarlivosti na svoju 8-mesacnu sestru momentalne surovo tlcie kazde dieta, ktore sa objavi v jeho blizkosti, vratane sestry. Nepomaha nic: dohovaranie, hrozby, prosby,...
Odpoved: opat na temu "rusive spravanie ziska najviac pozornosti" - vobec si ho nevsimat, zacat sa venovat dietatu, ktoremu prave ublizil, ci uz ho pritulit, zacat sa s nim hrat- doteraz ziskal vzdy pozornost jej syn a so zmenou "taktiky" urcite nebude ratat.


Telesne tresty- vyskytuju sa vo vsetkych spolocenskych triedach- velka vacsina "z trestanych deti" ich v dospelosti neprenasa dalej na vlastne deti
psychicky teror- je vacsinou dalej prenasany na vlastne deti

V napatych situaciach nehladame skutocne nejake vhodne riesenie situacie, vacsinou rozhodujeme podla "zabehanych vzorov"- ak nas prekvapi nova situacia, treba sa k nej neskor vratit a v klude porozmyslat, ako budeme nieco podobne riesit v buducnosti

xxx

z prednášok na LMU:

Komunikácia medzi bábätkom a matkou (či inou opatrujúcou osobou) je pre jeho zdravý vývoj veľmi dôležitá.
Cisár Friedrich II (1194-1250) chcel zistiť, ktorá  z veľkého množstva rečí je tzv.pôvodná či prvotná, a tak uskutočnil jeden pokus. Chcel vedieť, akým jazykom sa budú dorozumievať deti, vyrastajúce bez akéhokoľvek vplyvu okolia. Nechal preto doniesť niekoľko dojčiat, o ktoré sa starali dojky, tieto sa však bábätkám pod prísnym zákazom nikdy nesmeli prihovoriť. Výsledku sa však nedočkal, ani jedno z detí neprežilo!