Zákaz guľovaniA

Hmmm. Konečne napadá snehu aspoň desaťnásobná dávka a my sa stávame otrokmi zákazov. Najradšej by som deti vzala do Anglickej záhrady, nech sa vybláznia do nemoty, ale priznávam, netrúfam si. Včera kúsok od nás (teda asi 25 km od Mníchova) privalil strom 9-ročného chlapca a zabil ho. Odvšadiaľ počuť výzvy, aby sa ľudia vyhýbali lesu/parkom. Stromy sa prehýbajú pod ťažkou bielou duchnou a hromadne padajú. (Chlapec nebol prvý, čo niečo podobné neprežil.)

A tak ideme aspoň na dvor, kde zasa škola zakázala guľovanie. Lebo rok čo rok sa nájde pár expertov, ktorí snehové gule naschvál "vylepšujú" kameňmi. Iní experti si zasa budujú klziská. Už párkrát sme po minulé sezóny vďaka uvedeným príkladom mali otrasy mozgov, zlomeniny či iné pomliaždeniny. To potom (bývalý) školník chodil dvorom ako stopársky pes s vedrom a soľou, zasýpajúc všetky nebezpečné plochy. Takže hocktorá z opísaných činností je vo všeobecnosti zakázaná. Dopriala by som každému, nech si vyskúša, čo je to potom za slasť stáť uprostred šantiacich detí a hrať sa na bosorku, ktorá dookola vykrikuje:

- To nesmieš! Prestaň! Guľovať je zakázané. Šmýkať sa nie je dovolené!

A prídite sa kľudne pozrieť, koľko z tých detí pravidlá aspoň 5 minút dodrží. Také dieťa nenájdete. Bielemu chladivému magnetu neodolá nik pod 25. Ani to najnenápadnejšie z kľudných dievok. To iba my dospelí vieme, čo všetko by teoreticky mohlo nasledovať, keby... Ich svet však zatiaľ nenazbieral dostatok skúseností a modrín. Čo ich zasa na druhej strane chráni pred nadmerným, nepotrebným strachom a nedôverou vo vlastné schopnosti. Preto ani nechápu "nepochopiteľné a zbytočné" starosti nás, za nich zodpovedných.

I preto ma neskutočne rozčuľoval Francúz, ktorý normálne neobsedí v triede, ale teraz musí. No tiež patrí ku deťom, čo neakceptujú NIE! V iných situáciách si zväčša frfľajúc našiel nejakú náhradu, no s barlami sa náhrady ťažko hľadajú, keď ho už nebaví hrať donekonečna hry a na tvorbu iného druhu sa on nenarodil. To ešte tak impulzívny Afričan má záujmu o ručné práce na rozdávanie, ale nie Francúz. On je tuším jediné dieťa, ktoré sa z aktuálnej zostavy do ničoho (okrem 3D-zvierat) nechce/-l zapojiť.

Nuž a ako nám včera pílil nervy, to bolo priam neskutočné. Na každý náš návrh povedal nie a svoje vety zakončoval jediným druhom otázok: Prečo nesmiem ísť von?!?

Že mu lekár zakázal akýkoľvek extra pohyb s dodatkom, že jeho pomliaždené koleno ďalší pád nezvládne a on si ho dochráme úplne, nebral žiaden ohľad. Má predsa dlahu a tá ho ochráni!

- Pusti ma dole! Veď sú tam iné družinárky. Tie dajú na mňa pozor!

- Nerozumieš, že nikam nejdeš?!? Žiadnej z kolegýň to nespravím, aby som jej ťa nechala na zodpovednosť.

- Ale ja viem na seba dať aj sám pozor.

Keď mi túto vetu zahlásil asi po tretíkrát, vybuchla som:

- Tak teraz ti hlúpo odpoviem. Ak dokážeš dať na seba sám pozor, tak prečo sa ti vôbec stal ten úraz???????

- Čože? - nechápavo na mňa hľadel.

- Nič. Úraz sa môže stať aj ten najpozornejšej osobe. Preto zabudni, že pôjdeš na zasnežený dvor s barlami a dlahou na kolene.

xxx

Krátko pred obedom skončilo vyučovanie i druhákom a štvrtákom. Zbiehali sa ku mne z viacerých smerov a zrazu mi jedna zo štvrtáčok oznamuje:

- Podšívka sedí na chodbe a nechce ísť dnu. Môžeš ísť za ňou?

Presne som vedela, aké divadlo bude zasa nasledovať.

- Katarína, ja nemôžem ísť dnu. Včera som šla na klavír a potom hip-hop a z neho sme šli rovno domov. Tým pádom som nebola v reštaurácii a nemohla som Severanovi doniesť lízatko. Ja sa bojím. On ma bude nenávidieť, že som zasa nedodržala sľub.

Ako mi vysvetľovala situáciu, neskutočne pri tom afektovala. Je pravda, že dva dni predtým prehrala nejakú stávku a lízatko malo byť jej "výkupným". Keď ho na ďalší deň nedoniesla, Severan jej vyhuboval a ja som už vtedy medzi nimi robila sprostredkovateľa. Ako ju však poznám, ju nemrzelo, že lízatko nepriniesla ani na nasledujúci deň. Jej šlo ako vždy iba o získanie pozornosti.

- Teraz počkáš tu - ukončila som rázne jej predstavenie, otvorila dvere a zavolala von Severana. Zopakovala som mu jej slová.

Neskutočne milo sa usmial, mávol rukou a dodal:

- Ale veď to nevadí. Naozaj - a pobral sa nazad do triedy. A ona našťastie za ním.

No už zachvíľu pokračovala nasledujúcim divadlom. Zasa raz pri úlohách. Najprv som sa dozvedela, že ("vraj") stratila zošit z matematiky. Osobne si myslím, že ho opäť niekam šikovne zapatrošila, dúfajúc, že ak sa "nenájde", bude to dôvod na nerobenie úloh.

- Pani učiteľka jej povedala, že ak sa do zajtra neobjaví, bude ho musieť celý od začiatku prepisovať - zapojila sa do rozhovoru i Tichá voda.

Múdra pani učiteľka ju zaisto prekúkla ako ja. A aj mne po chvíli došla trpezlivosť. Milostivá dáma s i totižto otočila stoličku a sadla si na ňu chrbtom ku úlohám.

- Ja kašlem na úlohy. Nemienim ich ďalej robiť. Mne nechýbajú. Dajte mi s nimi pokoj!

- Madam, už aj sa otoč naspäť a prestaň s divadlom! Mňa totižto vôbec nezaujíma a ani ma ním neobmäkčíš. Si myslíš, že nám prejdeš cez rozum a pritom vôbec netušíš, ako si sama hádžeš polená pod nohy. Si nebodaj myslíš, že kvôli tebe zrušia školu? Nech sa páči - tu je papier, ceruzka a kniha. Pokračuj v práci! - zavelila som prísne.

Naveľa sa otočila a s veľkou nevôľou písala ďalej.

Tu musím ešte dodať, že ma prekvapila i Tichá voda. Písmo si oproti začiatkom zhoršila už dávnejšie. Je to daň za pomalosť. Asi dúfala, že keď nebude dbať na úhľadnosť, bude rýchlejšia. Ale nepomáha to, keďže ona je pri úlohách častokrát zasnená a ja ju musím z toho sna opakovane prebúdzať. Nuž a popri zhoršenom písme som zaregistrovala, že jej pozornosť akosi začala pokrivkávať. Napríklad časovala slovesá a v kmeni toho istého slova písala raz -b- a potom zasa -p-. Alebo jej z dvojhlásky -ie- pri jednotlivých osobách na striedačku vypadávalo -e-.

Hm, žeby sa jej zhoršil zrak? Musím to odsledovať a poprípade informovať mamu.

Po škole som odprevadila do reštaurácie Podšívku. Oznámila som jej už pri úlohách, že sa porozprávam s mamou, ale asi na to zabudla. Mama samozrejme nič nevedela o stratenom zošite.

xxx

Nový Hausmeister je tzv. "nová metla". Až prehnane ambiciózny, častokrát nepríjemný a s nevhodnými poznámkami ku tomu. Som zvedavá, s ktorou z nás sa dostane ako prvou do konfliktu. Jednoducho sa ku nám správa ako ku sopľavým deckám a i pred deťmi máva občas sprosté komentáre. Pohoršenia nad jeho správaním sa množia z viacerých strán.

xxx

To, koľko snehu napadalo, som si ešte intenzívnejšie uvedomila, keď som dorazila na tretie poschodie pred našu triedu. Hneď vedľa je neveľký balkón a na ňom odpočívalo a pred chladom sa ukrývalo aspoň 20 holubov, ignorujúc nebezpečenstvo v podobe osôb (teda nás) za sklom. Niečo podobné som za tých takmer 6 rokov ešte nikdy nezažila. Pažravo hltali krmivo, ktoré pre vtáctvo z okolia rozvešali na balkóne pravdepodobne deti s učiteľkami (bo pochybujem, že školník). V TV napr. ukazovali, ako kdesi pod Alpami odhadzujú záchranári sneh vyšší než oni sami a zrazu z ničoho nič z neho vyskočil zapadnutý kamzík.