Zasa nám odpadla hodina telesnej výchovY

Niekedy sme tak zaslepení prehnanou starostlivostou o svoje ratolesti, ze nevidíme napravo, ani nalavo. Pritom by mozno stacilo zhlboka sa nadýchnut, trochu popremyslat a potom polozit niekolko správnych, doplnujucich otazok na vyjasnenie situacie, nech si zbytocne nekazíme náladu a den.

Tisickrát dookola sa vsade mozne omiela, ako dnesnym detom chyba pohyb. Nuz chýba, nehádam sa. Ale preco sa stále vyhovárat na tretieho? Osobnej iniciatíve sa predsa medze nekladú! Ale nie kazdému sa chce kvoli tomu zdvihnút zadok, navyse vlastný...

Dvakrát som sa stala svedkom, ako mamicky vyzdvihli deti po vyucovaní zo skoly a deti im zahlasili: "Dnes sme zasa nemali sport."

A mamicky na to zhrozene: "Coze? A to ako je mozné? To predsa nejde. Sport je dolezitý."

Deti boli z triedy, do ktorej patria i moji zverenci, a kedze som videla, ako to bolo s tým sportom, musela som sa zamiesat do rozhovoru, i ked nepatrili priamo ku mne. Nech sa nesiria nedopatrením nepravdy. Aj kvoli tomu, ze majú skvelú pani ucitelku.

V tie dni ziarilo vonku slniecko, a tak sa spontanne rozhodla zamenit priestory telocvicne za takmer trojnásobne vacsí skolsky dvor. Na cerstvom vzduchu hrala s detmi rozne hry. Behali, skákali, smiali sa... aaale nie v telocvicni a v sportovom úbore. Takze v ich detskom zaskatulkovanom vnímaní sveta sa vlastne sport nekonal.