Zaujímavý zážitoK

Než začnem so zážitkom dňa, opíšem najprv krátku príhodu so Severanom:

- Katarína, dnes musím začať písať úlohy hneď po obede.

- ???

- Sestra má narodeniny a my sa chystáme spoločne oslavovať. Preto musím ísť o druhej domov.

- Okej - zahlásila som.

Aj keď to opakujem vždy, pravidelne sa nájde nejaké dieťa, ktoré sa tvári, že nepochopilo či zabudlo a snaží sa pravidlo s úlohami obísť. Skôr môžu začať jedine tí, ktorí majú pádny dôvod. Oslava, lekár, krúžky. Od pondelka do štvrtku. Piatok sa v zozname výnimiek nenachádza.

- A prečo piatok nie? - spýta sa i tak niekto, ak si myslí, že sa budeme hrať ďalej na blbých.

- Lebo po piatku nasleduje sobota/nedeľa? - odpovedám trpezlivo a zároveň neoblomne.

A tak si po obede zasadol Severan ku úlohám a ja som asi s polovicou triedy zišla dole na dvor. Vtom mi došla sms-ka od Severanovej mamy.

"Ak chce ísť o druhej domov, môže."

Môže? - odpovedám prekvapene - lebo on tvrdil, že musí...

"Nemusí, ale môže."

- No tak toto s ním idem prediskutovať!!! - obrátila som sa ku kolegyni z prízemia, s ktorou sme práve čosi preberali.

Vrátila som sa nazad na tretie poschodie a vyvolala si ho pred triedu.

- Severan, porozmýšľaj nad tým, čo si mi pred chvíľou povedal. Práve som dostala sms od tvojej mamy a správa v nej sa nezhoduje úplne s tvojim tvrdením!

- Ups - zahlásil ako vždy, keď je prichytený pri klamstve - ale sestra má naozaj narodeniny.

- O narodeniny tu vôbec nejde. Ty si mi tvrdil, že musíš ísť domov. Mama ale píše, že MôŽEŠ. To je rozdiel! Uvedom si, prosím, že ak sa to bude opakovať, nebudem ti môcť v budúcnosti veriť a budem pri všetkom najprv žiadať potvrdenie od tvojej mamy!

- Mhm - sklonil previnilo hlavu a ja som ho poslala dorábať úlohy. A mame odpísala, že chce ísť o druhej domov, lebo zvyšní dvaja z trojlístku už i tak boli vyzdvihnutí.

xxx

A teraz ten avizovaný zážitok:

Začala som rozdávať obed, keď som zistila, že do konečného počtu mi chýba Maliarka. Občas sa stáva, že sa deti zdržia, lebo majú službu v triede. V jej prípade by som si dokázala predstaviť aj možnosť, že jej práve zasa raz čosi dohovára učiteľka. Keď som porozdávala všetky porcie a jej stále nikde, rozhodla som sa zájsť - než telefonátom zneistím mamu - skontrolovať triedu nad nami.

O poschodie vyššie som zistila, že trieda je zamknutá. Ale na obločnici oproti nej som objavila jej aktovku. Chvíľu som rozmýšľala, čo ďalej. Rozhodla som sa nakuknúť i do susednej miestnosti. Dvere na nej boli otvorené dokorán. Vovnútri som zbadala učiteľku prvákov. Už som ju kedysi spomínala ohľadne počtu odrobených hodín. Tých, o ktorých nezainteresovaní nemajú vôbec šajn. Ale všade tvrdia, aký príjemný život vedú učitelia. Nuž a ona zbadala mňa.

- Potrebuješ niečo alebo hľadáš niekoho? - spýtala sa ma.

- Áno. Jednu svoju štvrtáčku odvedľa. Mama ju dnes neodhlásila z družiny, jej brat tiež nevie o ničom výnimočnom a jej tašku som objavila pred triedou. Chýba už iba ona - odvetila som a pridala i jej meno. Len tak medzi rečou. S nasledujúcou reakciou som ale absolútne nerátala.

- To zákerné dievčisko? - stíšila hlas, akoby mi šla povedať niečo prísne dôverné. V prvom momente som si myslela, že sa na ňu sťažovala jej kolegyňa, keďže majú triedy vedľa seba.

- Ja ju mám na hodine telesnej výchovy - doplnila vzápätí dôležitú informáciu. (Takže s ňou nazbierala dosť vlastných skúseností...)

- Ona dokáže byť neskutočne nepríjemná. Naschvál provokuje spolužiakov a stále vyvoláva konflikty! Si predstav, čo som navyše zažila s jej mamou - vzrušene rozprávala ďalej. Nezachytila som presne, či v ten deň alebo pár dní dozadu. Žeby toto mohlo byť dôvodom jej posledného výpadu voči mne?

- Čiže ďalšia osoba, čo sa rovnakou mienkou pridáva do našich radov - pomyslela som si.

- Vrámci telocviku sme boli na dvore. Maliarka opäť dookola provokovala jedno dieťa zo skupiny a ono sa v zlosti po chvíli ku nej otočilo a koplo ju. Presne v tom momente sa v bráne zjavila jej mama. Rozbehla sa ku kopajúcemu a bez toho, aby sa spýtala, čo sa vlastne stalo, začala na neho vrieskať ako zmyslov zbavená, že mu vybaví riaditeľské pokarhanie! Vrámci môjho vyučovania!!! Navyše v konflikte, ktorý vyprovokovala jej drzá dcéra!

- Viac ani hovoriť nemusíš, my s ňou máme tiež svoje zážitky. Dosť podobné.

Nakoniec iba dodávam, ako som rada, že som si vypočula nečakanú spoveď telocvikárky a opäť sa utvrdila, že sa na poslednú chvíľu už neoplatí hádzať hrach na stenu (Maliarka nastúpila do družiny až vo 4.triede), ani si príliš brať ku srdcu nasledujúce výpady matky, iba v kľude vyčkať posledné tri mesiace (ak nerátam prázdniny), kým dievčina neprestúpi na ďalší stupeň. S vedomím, že šéfka i všetci ostatní ťaháme za jeden koniec.

Aj keď musím priznať, že dnes mi opäť Maliarka s nadšením opisovala svoje zážitky z ciest s tatom. A mne je na druhej strane ľúto, že túto úprimnú, detskú stránku v nej nik (lepšie povedané mama) nedokáže správne podchytiť a formovať. Ani jej výnimočné nadanie na kreslenie. Z občasných pripomienok, ktoré jej nečakane vykĺznu z úst, je zjavné, že ktosi (ktosi? čosi?) v nej živí skôr nenávisť voči chlapskému pokoleniu.