Zhrnutie prvých dvoch týždňov

Priznávam, nevyšli presne podľa mojich predstáv, ale čo už, tak to v živote chodí.

Prváčence dievčatá sú rozkošné, štvrtáčky zasa rozumné, i keď jedna z nich spolu s bratom prvákom pôsobia zvláštne mĺkvo (a ja aj asi tuším, prečo). Všimla som si, že pri niektorých témach či aktivitách im predsa len zaihrali iskierky v očiach, tak teraz iba nájsť pre nich tie správne.

Môj druhý prvák (ten z tých piatich súrodencov, čo zatiaľ úspešne kráča v šľapajách staršieho brata), si sám vybral prezývku Šálka. Ak zabudnem a neoslovím ho podľa jeho predstáv, okamžite ma, ale i deti, opravuje. (Sranda, že minulý rok ma podobne opravovali aj Francúz a Princezná, oni však chceli pozmenené oslovenie iba odo mňa). Niečo mi navráva, že krycie meno Šálka sa v článkoch bude objavovať častejšie.

Takže otváram vrece príhod s ním:

V úplne prvej úlohe museli drobci farebne vymaľovať niekoľko obrázkov. Sú deti, poctivci, ktorým netreba povedať ani slovo a usilovne sa pustia do práce. Potom sú také, ktoré majú ustavične pocit, že na niečo zabudli alebo zadanie nevypĺňajú správne. Preto si ho viackrát nechajú skontrolovať. No a potom sú tí, ktorí si zadanie vysvetlia vo vlastný prospech. Aby si prácu zľahčili, alebo sa jej v horšom prípade úplne vyhli.

Čo myslíte, do ktorej skupiny patrí Šálka? Uhádli ste, do poslednej. A tak si povedal, že on tie obrázky vyfarbí po svojom. Veď načo zachádzať zbytočne do detailov, keď to môže spraviť celoplošne a rýchlejšie? Náhodným výberom začal druhým obrázkom a zahalil ho dozelena.

Keď som sa ku nemu od lavice ku lavici prepracovala a zbadala, čo stvára, overila som si pre istotu zadanie u jeho spolužiaka (z prvej skupiny). Spýtala som sa, či si nachvíľu smiem vypožičať jeho hárok a ukázala Šálkovi, ako má zadanie správne vyplniť.

- Aha - zahuhňal podarene a bez zbytočných protestov začal výnimočne pracovať, ako sa má. Na konci ma prekvapil pedantne vyplnenou úlohou. Aby si už v tej nasledujúcej zasa čosi zľahčoval. Šak možno to Katarína nezbadá...

Na konci druhého týždňa sa ale už i u dvoch dievčat prejavila nevôľa vyfarbovať, mysliac si, že ak jeden obrázok počarbú piatimi ťahmi (napr.) červenej, druhý zasa (napr.) šiestimi ťahmi zelenej, tak sú úlohy splnené, obrázky vymaľované a oni hotové.

- Nuž to teda nie, dievčence! Sadnúť, vytiahnuť peračník a pokračujeme...!

Inak, hneď v prvý deň som do triedy nabehla so zasadacím poriadkom a ráznym hlasom chytila opraty do rúk, aby sa mi z nich istí jednotlivci nevymkli hneď na začiatku. Aj keď som si nie istá, či slovné spojenie "istí jednotlivci" správne vyjadruje situáciu. Vhodnejším je asi pojem minimálne polovica.

(loďky sú lavice, ich farba oznamuje, do ktorého družstva dieťa patrí, farba jeho mena - čo vy ale nevidíte - zasa prezradí, do ktorej triedy chodí)

Dala som si záležať, aby môj hlas znel dostatočne hromovo pre tretiakov a druhákov, ale aby mi na druhej strane nezutekali od strachu prváci. Oznámila som im aktuálne pravidlá a prípadné konzekvencie, vedomá si skutočnosti, že ich budem prvé týždne opakovať ako pokazený verklík.

Podarený bol Afričan. V niektorý deň nabitý prebytočnou energiou zasa vystrájal pri úlohách, tak som - poučená rokom minulým - zahlásila, že pôjdem za jeho triednou a vypýtam si dva hárky navyše, extra pre neho. Aby tú prebytočnú energiu niekam vhodne investoval. Na druhý deň ma vítal slovami:

- Katarína, si mi sľúbila, že dnes budem robiť úlohu naviac. Doniesla si mi ju?

To však nebola kontrola, či som náhodou - hurá - nezabudla. Nie, pre neho to bola výzva, ktorú chcel poctivo splniť. Toto je jeden z momentov, ktorý treba správne uhrať, ak chceme, aby nám či našim slovám deti do budúcnosti verili. Podarilo sa. Ale hneď v ten deň som o čosi neskôr predsa len musela hrozbu splniť.

Ďalším bodom programu som sa snažila predísť situácii, keď deti vrámci skupiny po sebe alebo medzi sebou vykrikujú - hej ty, hentá, henten - lebo neovládajú mená nových prírastkov. A tak sme dvakrát hrali zoznamovacie hry. Prvýkrát preventívne iba s prvákmi a druhákmi zľahčenú verziu tejto tu , nech ich zbytočne nestresujem rozhodovaním, čo je vľavo/vpravo. Hovorili rad za radom mená oboch svojich susedov. A potom sa schovávali pod deku.

O dva dni neskôr, keď už sa ako-tak vyznali, som pribrala i hlučných tretiakov. To hlavne pre nich bolo určené rýchle zvládnutie mien - aj kvôli nasledujúcej príhode:

Je nepísaným pravidlom, že v prvý týždeň si s kolegyňami chodíme vždy vyzdvihnúť prvákov spred tried. Aby kdesi v budove, ktorá je pre nich nová a ve-li-ká, náhodou nezablúdili (aj kvôli dvom rôznym schodištiam v nej).

Šálka sa prejavil ako svetaznalý, on aj sám zvládal cestu za zabudnutými prezúvkami a zvyšok šiel pekne za mnou ako kuriatka za kvočkou. Sama som vyvaľovala oči, prekvapená novým, neznámym javom. Bo predošlé dva ročníky prvákov, čo som získala kedysi, skôr pripomínali čriedu mustangov (veď Afričana som pravidelne v piatky musela chytať a pevne držať v náruči, aby sa skľudnil - skoro ako kovboj s lasom, keď krotí divokého neparnokopytníka).

Nuž ale nazad ku prvákom. Keď som na druhý deň chcela deti vyzdvihnúť, vzala si ma ich učiteľka nebadane nabok a potichu oznámila, že Amazonka (prezývku si vyslúžila o čosi neskôr) plače a nechce ísť do družiny. Na otázku, čo sa vlastne stalo, jej odmietla odpovedať. Jemne sa mi rozbúchalo srdco, či som to s tým hromovým hlasom pri zadeľovaní miest na DÚ neprehnala a očami hľadala dievčinku.

Mala sklonenú hlávku a naďalej usedavo plakala. Čupla som si ku nej a dúfala, že so mnou neodmietne komunikovať. Vydýchla som si, keď mi prezradila, že sa jej ktorýsi z chlapcov vysmieval a preto nechce ísť do družiny. Pri jej slovách sa mi nejasne zjavil obraz krátko spred obeda, no tá situácia mi skôr pripadala ako nedorozumenie (aj kvôli spomínaným menám) a nie ako výsmech. No nebola som si istá, či rozprávala o nej. Nič iné a podozrivé som si však v predošlý deň nevšimla.

(to be continue...)

• Južan a divadlo
• Afričanov apetít /knihy - Podšívka a bábika
• kto je do koho zaľúbený
• vetranie sa na dvore (bez frfľania)
• fotografia a hra
• čítanie Schatzinsel
• zásielka boxov
• vymkla som sa - uzly a Leuchturm
• rodičia a kolegyňa
• gaštany