Život na úteku

Dnes sedeli prváci pri stole a tvorili obrázky zo zažehľovacích korálok. Nejako sa (tuším vďaka zvieratám) téma skĺzla na Afriku a ja som chcela vedieť, ako dlho už je náš Afričan v Európe. Deti sa ho vypytovali i na iné veci, napr. či žijú u nich voľne v prírode levy, žirafy, slony a zrazu sa reč zvrtla na jeho rodinu a prečo opustili Afriku.
- Lebo moja sestra je biela a bieli ľudia nesmú žiť v Afrike... - odvetil tak, ako to bolo asi vzhľadom na vek vysvetlené jemu. (Od kolegyne som sa dozvedela, že starší brat opisuje udalosti narovinu - keby neutiekli, poverčiví dedinčania by ju zavraždili. Báli sa nešťastia, ktoré by vraj privolala na ich dedinu.) Nik z detvákov, našťastie, ešte nepochopil skutočný význam jeho slov a ja som ich nemienila zaťažovať tak vážnou témou.
Jeho mladšiu sestru poznám zatiaľ iba z rozprávania (lebo mu rozbila fľašu s kečupom, a tak nemohol ochutnať, čo nám vtedy takmer sám nakrájal za všetkých), takisto ako som doposiaľ počula iba z rozprávania v TV-dokumentoch o utláčaní/prenasledovaní albínov v Afrike a vtedy si vždy vravím, môžme byť iba radi, že sme sa narodili, kde sme sa narodili. Aspoň zatiaľ...