Nerobili sme síce v skole, ale na farme na tamojsiu party. Ale aj sem sa to ako námet hodí.
Legenda o Jackovi a tekvicovom lampáši
Hoci nie som vyznávačkou Halloweenu, pri majstrovaní tejto svietiacej tekvice sme sa doma dobre zabavili. Patrí neodmysliteľne ku oslavám Halloweenu a viaže sa k jednej starej legende o Jackovi a tekvicovom lampáši „Jack O´Lantern“.
Jack bol lakomý kováč, ktorý mal toho viac na rováši. Okrem iného rád a často hľadel na dno pohárika. Jedného dňa sedel opäť v krčme, kde si po neho prišiel čert. Jackove dni boli zrátané, lenže kováčovi sa s čertom nežiadalo ísť a tak ho prekabátil. Požiadal ho o splnenie posledného želania. Žiadal, aby mu čert zaplatil krčah piva. Čertovi ani len na um neprišlo, že je to pasca, a tak nelenil a sám sa premenil na dukát. Jack peniaz rýchlo schmatol a vložil do peňaženky, kde mal schovaný malý svätý krížik. Takto čert nemohol zmeniť svoju podobu na pôvodnú a zostal by naveky uväznený v peňaženke. Musel preto Jackovi prisľúbiť, že ho najbližších desať rokov nechá na pokoji, aby tým získal späť stratenú slobodu.
Presne o desať rokov sa však čert vrátil, presvedčený, že tentokrát kováča zoberie so sebou do pekla. Lenže prešibaný Jack si i teraz poradil. Opäť požiadal čerta o drobnosť. Chcel si ešte naposledy zajesť jabĺčka z jablone. A keď sa čert vyšplhal na strom, rýchlo do jeho kôry nožíkom vyrezal kríž. Takto posol pekelný nemohol zliezť a musel Jackovi odprisahať, že mu už naveky dá pokoj.
Prešlo niekoľko rokov, Jack zostarol a nakoniec zomrel. Pred nebeskou bránou ho za jeho činy odmietli vpustiť dnu a poslali ho do pekla. Opäť stretol čerta, ale keďže mu tento na svoju česť musel prisľúbiť, že ho nechá na pokoji, nemohol ho teda vpustiť dnu.
Jack začal hlasno bedákať, nevediac, kam sa pobrať. Bál sa tmy a vedel, že jeho duša bude naveky musieť blúdiť chladivou temnotou.
Uľútostilo sa čertovi kováča, a tak mu daroval uhlík z pahreby pekelnej, čo mu mal večne svietiť tmou. Jack si vydlabal z tekvice lampáš a uložil uhlík dnu. A odvtedy sa s rozžiarenou tekvicou túla nocou.
Halloween existuje už viac ako 2000 rokov. Podľa niektorých historikov bol tradičnou oslavou Keltov a nazýval sa “Samhain”. Táto verzia však stále nie je stopercentne potvrdená. Kelti používali iný kalendár, než je ten náš. 31.október bol u Keltov z Anglicka, Írska a severného Francúzska posledným dňom v roku, kedy sa lúčili s letom a vítali začiatok zimy. Zároveň vyjadrovali v tento deň svoju vďaku za úrodu toho roku a pripomenuli si i duše zosnulých. Pevne pritom verili, že títo sa ako duchovia počas noci vracajú na Zem, do svojich bývalých príbytkov, aby nadviazali kontakt s pozemskými bytosťami. Tí, ktorí sa nemali kam vrátiť, blúdili potom tmou a strašili. Aj preto Kelti zakladali v túto noc obrovské vatry a robili veľký hluk, aby takto spolu so žiarou odplašili duchov.
Neskôr Kelti prestúpili ku cirkvi, ktorej príslušníci spravili zo “Samhain” predvečer dňa všetkých svätých, čo v angličtine značí “All Hallows`Evening”, z čoho následne vznikol Halloween.
Halloween sa pôvodne oslavoval predovšetkým v katolíckom Írsku, odkiaľ ho írski vysťahovalci v 19. storočí preniesli do severnej Ameriky. Veľmi rýchlo sa stal atraktívnym i pre deti ostatných vysťahovalcov a dnes je známy snáď na celom svete, i keď nie všade ho ľudia aj oslavujú.