Na dvore máme na zemi šachovnicu, ktorú som použila ako základ na nasledujúcu hru. Už si nespomínam, kde presne som ju objavila. Kriedou som na políčka vyznačila číslice od 1 do 20. Predpokladala som, že tento počet bude mojim prvákom bohate stačiť. V pôvodných pravidlách navrhovali čísla až do 40.
Prvých 8 číslic som bez rozmýšľania napísala do jedného radu za sebou, potom som začala "klučkovať". Cieľom hry je, aby deti na jednej nohe preskákali celého číselného "hada", pričom vyznačenú cestu musia zvládnuť na jednej a tej istej nohe a bez prestávky. Kto dôjde bez zaváhania po dvadsiatku, smie si vybrať jedno ľubovoľné číslo a preškrtnúť ho. To vypadáva automaticky z hry a nasledujúce deti ho musia preskočiť.
Bolo zaujímavé sledovat deti, ako sa snazia najprv co najrychlejsie prejst celu drahu, ale neuvedomili si pritom, ze na konci radu, ak naberú urcitú rýchlost, nezvládnu vybrat "zákrutu". A tak musia íst radsej pomalsie, ale precíznejsie a zaroven si správne rozdelit sily na celú trasu. A pri skrtaní císel musia zasa rozmýslat, co je výhodné zrusit z pola. Aby si nevytvorili prílis velké medzery, ktoré potom nik nezvládne preskocit. Cize museli spolocne správne taktizovat.
ť š č ň ľ ž ô ď