Naň som sa chystala už dlhšiu dobu a tým, že sme modeľovali na tábore, tak ma to po príchode domov nejako nakoplo, konečne zrealizovať svoje plány.
Recepty som si našla na internete a ako prvý odskúšala ten najjednoduchší. Bez lepidla.
Istú dobu som pochybovala, či z tej bielej mláky v panvici vzíde niečo schopné, ale predsa. Trpezlivosť sklený porcelán prináša...
obráz.1
Takže, ako na to:
1/4 šálky jedlej sódy, 1/4 šálky kukuričného škrobu, 1/4 šálky studenej vody.
Uvedené zložky zmiešame za studena v panvici s teflónovou vrstvou. Za stáleho miešania zahrievame na miernejšom plameni. Po dosiahnutí určitej teploty začne sóda reagovať syčaním a budú sa miestami tvoriť hrudky (mne skôr pripomínali pieskové nánosy). V miešaní však musíme pokračovať ešte pár minút, pričom stíšime plameň. Zmes sa začne oddeľovať od stien panvice (viď obr.1). Hmota je na začiatku horúca, preto sa jej dotýkajte až keď trochu vychladne.
Následne ju vymieste ako cesto. Tým, že neobsahuje lepidlo, nelepí sa na ruky. Pracovať s ňou môžete ihneď, ale uschovaná v uzatvorenom potravinovom sáčku pri izbovej teplote a na suchom mieste vydrží niekoľko dní. Neuskladňujte ju v chladničke (predpokladám, že sa potom začne trúsiť).
Pracovalo sa mi s ňou podstatne lepšie, než s modeľovacou hmotou, ktorú sme použili na tábore. Ktorá z nich však má dlhšiu životnosť/odolnosť pri rovnakých podmienkach, zatiaľ netuším.
